Unikáty ľudovej kultúry sa môžu dostať na národný zoznam

Ministerstvo kultúry vyzýva verejnosť, aby do 2. mája predložila návrhy na zápisy do zoznamov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva.

29.03.2016 14:00
debata

Po fujare, terchovskej muzike či modrotlači sa do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska môžu dostať aj ďalšie tradičné prejavy slovenskej kultúry. Ministerstvo kultúry (MK) SR totiž vyhlásilo výzvu na predloženie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Výzva sa zároveň týka aj návrhov na zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku, v ktorom je zatiaľ zapísaná iba Škola remesiel Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Verejnosť môže svoje návrhy posielať do 2. mája poštou na adresu: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Balkánska 31, 853 08 Bratislava, na webstránke ministerstva kultúry www.culture.gov.sk o tom informuje referát styku s médiami MK SR.

V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je od roku 2010 zapísaných 11 prvkov. Zápis prvkov do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Konkrétne v našom národnom zozname doteraz sú fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (prijatá do zoznamu v roku 2010), Radvanský jarmok (2011), Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov (2011), Terchovská muzika (2011), tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku (2011), Čičmianske ornamenty (2013), Banskoštiavnický Salamander (2013), tradičné bábkarstvo na Slovensku (2013), gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku (2013), modrotlač (2015) a horehronský viachlasný spev (2015). Ocenenie zápisom do slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva sa udeľuje najmä ústnym tradíciám a prejavom, vrátane jazyka ako nositeľa nehmotného kultúrneho dedičstva, interpretačnému umeniu, spoločenským praktikám, rituálom a slávnostným udalostiam, poznatkom a praktikám súvisiacim s prírodou a vesmírom a tiež tradičným remeslám. Na zoznam UNESCO sa ešte pred vznikom národného zoznamu dostala v roku 2005 „Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba“, následne doň v roku 2013 zapísali „Terchovskú muziku“ a vlani v decembri aj „Gajdošskú kultúru“.

Škola remesiel ÚĽUV bola do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku zapísaná v roku 2015. Zápis do tohto zoznamu je vyjadrením uznania mimoriadnym programom, projektom a aktivitám, ktoré príkladne podporujú ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva. Zápis je základnou podmienkou pre výber programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni.

Garantom vytvárania zoznamov je Ministerstvo kultúry SR. Všetko potrebné pre záznamy v oboch zoznamoch zabezpečuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré patrí pod Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Centrum pracuje na dokumentovaní, uchovávaní a spracovaní prejavov tradičnej ľudovej kultúry, ich inventarizácii a sprístupňovaní verejnosti. Viac podrobností o registri, ale aj ukážky a popisy jednotlivých zapísaných prvkov sú dostupné na internetovej adrese: www.ludovakultura.sk.

debata chyba
Viac na túto tému: #MK SR #Nehmotné kultútne dedičstvo