Zaujímavosťou je, že János Aknay je spätý s malebným mestečkom Szentendre (Svätý Ondrej), ktoré nazývajú aj mestom anjelov a kultúry, lebo je v ňom plno kostolov, galérií a múzeí. Turistov vítajú pôvabné námestia, krivolaké úzke uličky, mnohé sakrálne stavby, medzi ktorými sú aj pravoslávne srbské kostoly. Tie vytvárajú – spolu s barokovými meštianskymi domami – zvláštnu atmosféru a dávajú mestu idylický výzor. Malebný ráz nadobudlo mesto vďaka Srbom, ktorí sem utiekli v čase tureckých nájazdov, píše sa v pozvánkach do mesta. A vraj sú tam aj úžasné cukrárne, lebo v tomto mestečku po prvý raz upiekli slávnu Dobošovu tortu. Maliar János Aknay je čestným občanom tohto múzického mestečka a jeho tvorba vychádza z tunajšej malebnosti, ku ktorej sa viaže storočný maliarsky prúd. Mesto je veľmi inšpirujúce, čo vidno aj na Aknayovej tvorbe. Maľuje duchovné témy, ale sakrálne i barokové motívy podáva po svojom, súčasne, geometrizuje a abstrahuje ich.
„Umelec vyberá z bezprostredných vizuálnych dojmov, obrazy zhutňuje do geometrickej jednoduchosti. Bratislavská výstava je prehľadom jeho celoživotného diela, ale vidno, že aj najnovšie práce sú v kontexte s minulosťou. Vďaka tomu je možné zreteľne vnímať, ako Aknay tvoril svoj originálny svet. V jednotlivých etapách čoraz hlbšie spoznával architektonické barokové bohatstvo Szentendre a dával ho do nových súvislostí. Neskôr sa v rámci zložitého procesu abstrakcie vzdialil ešte viac od konkrétnych zážitkov a dojmy mu boli čoraz zreteľnejšie len zdrojom inšpirácie,“ povedal kurátor výstavy Ernő P. Szabó.
Umenie Jánosa Aknaya sa od umenia jeho súčasníkov i predchodcov líši. V súčasnom maďarskom umení sa sotva nájde niekto, kto by stmelil geometrické prvky a figurálne detaily tak presvedčivo ako on. Spája aj zdanlivo nezlučiteľné: v jeho dielach sa stretávajú geometrické formy abstrahované od architektonických prvkov so znakmi sikulského (staromaďarského) runového písma a s motívmi barokových anjelov. „Tieto prvky vytvárajú dynamický vizuálny svet okolo figurálnych kompozícií – anjeli Jánosa Aknaya spájajú nebeské a pozemské, viditeľné a neviditeľné, materiálne a duchovné – presne tak, ako to robí samotné umenie. Na kompozíciách z posledného obdobia sa – okrem foriem pripomínajúcich architektonické prvky – v hornom rohu obrazu čoraz častejšie objavuje veľké štvoruholníkové pole, ktoré naznačuje, že priestor obrazu sa otvára novým vrstvám priestoru a času," upozorňuje divákov kurátor.
Maliar a sochár János Aknay sa narodil 28. februára 1949 v Maďarsku (Nyíregyháza), navštevoval výtvarný krúžok Ferenca Medgyessyho v Debrecíne, v rokoch 1963–1967 chodil na Strednú školu výtvarného umenia a umeleckého priemyslu v Budapešti, venoval sa voľnej tvorbe a v roku 2011 sa stal členom Maďarskej umeleckej akadémie a predsedom Krajinského spolku maďarských tvorcov. Je nositeľom mnohých ocenení a uznaní, viaceré jeho diela sú umiestnené na verejných priestranstvách a v kostoloch.
