Foto: Robert Hüttner, Pravda
Pre Dorotu Sadovskú je charakteristické, že sa svojím umením aktívne včleňuje do súčasnosti a vyvoláva komunikáciu. Nachádza si prostredie a ľudí, ktorí ju inšpirujú a najmä – aj ona chce oslovovať. Ako umelecké dielo vydala napríklad dve čísla časopisu SADO, kde sústredila témy, ktoré sa jej týkali, a publikácia mala aj jej výtvarný rukopis. Časopis sa objavil aj v stánkoch. Aj zahraničnú verejnosť upútala natoľko, že dostala v minulosti príležitosť vystaviť svoje dielo Tri grácie na viedenskej Ringturm.
Realizácie má teda pestré, ale náplň jej diel je stabilná – zaoberá sa duchovnom, vzťahom ľudského tela a ducha. Blízke sú jej námety svätých a anjelských bytostí, v ktorých sa spája telo aj duch. Často vytvára až chrámové prostredie. Dorota Sadovská sa narodila 5. februára 1973 v Bratislave, vyštudovala Strednú umeleckopriemyselnú školu (textil u Karola Pichlera), pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (ukončila ju u Rudolfa Sikoru na maľbe). Skúsenosti získavala aj vo Francúzsku, presadila sa v zahraničí, ale pôsobí na Slovensku. Je veľmi činná a práce má vo významných galériách.
Foto: Galéria Nedbalka
V pozvánke k aktuálnej výstave v Nedbalke sa hovorí, že telo a jeho zobrazovanie tvorí ústredný bod programu slovenskej, medzinárodne renomovanej výtvarníčky Doroty Sadovskej. Už dlhší čas sa pohybuje na inšpiratívnom rozhraní médií – klasickej maľby a fotografie. Upútala odvážnym využitím ikonografie kresťanských svätcov: „V Galérii Nedbalka predstavuje diela z dvoch maliarskych cyklov, ktorým sa venuje už dlhší čas – Svätí (od 1995) a Anjeli (od 2008). Aj teraz sú diela komponované do dvoch netradičných priestorových zostáv – inštalácií, ktoré kopírujú ústredný kruhový modul galerijného priestoru. Základným kompozičným prvkom obrazov je obnažená ľudská figúra stvárnená v prudkom perspektívnom nadhľade, alebo v netradičnom pohybe. Používa najmä farby symbolizujúce kresťanstvo – žltú, bielu, belasú.“
O tvorbe Doroty Sadovskej je známe, že postavy svätcov či anjelov často pripomínajú jej priateľov a známych: Sadovská si ich nafotí a potom v rôznych pozíciách maľuje. Cez fotoaparát sa dostáva k rýdzej maľbe a cez tento hyperrealizmus získava od témy aj odstup a robí ju veľmi súčasnou a provokatívnou. K výstave vychádza publikácia s textami Kataríny Bajcurovej, Jarmily Bencovej, Lucie Mikloškovej, Zory Rusinovej, sú v nej básne Petra Repku a Ivana Štrpku.
V rozhovore pre náš magazín Sadovská kedysi prezradila, že aj ona sama bývala modelom k obrazom, ale to ešte za študentských čias, keď si s kolegami takto pomáhali. Na otázku, či maľuje aj priamo v prírode, povedala: „Prírodu maľujem cez postavy ľudí.“ A čo si ako maliarka na ľuďoch všíma? „Celok. Každý človek má niečo špecifické – vyžarovanie, svoju osobnosť. To je zaujímavé. Inakosť je zaujímavá. Každý lístok na strome je iný a tak aj ľudia.“ Ako si značí vizuálne zážitky? „Farebnými fľakmi na plátne alebo aj fotografiou. Niekedy mi fotografie pomáhajú ako skice k maľbám a inokedy sú fotografie výslednou formou.“ Anjelská výstava provokujúcej maliarky môže byť zaujímavá, potrvá do 2. októbra.
