Teodor Schnitzer: Zapadnutý vladár čiernobielej ilustrácie

11.02.2017 16:00

Indiáni, kovboji, Winnetou, mustangy aj páliace kolty... Podaktorí si možno pamätajú ilustrácie slovenských prekladov mayoviek, cooperoviek či stevensoniek. Meno ich autora Teodora Schnitzera však zahalil na päť desaťročí prach zabudnutia.

Teodor Schnitzer: Posledný Mohykán
Teodor Schnitzer: Posledný Mohykán Autor: TOTO! je galéria

„Nepoznal som ho nielen ja, ale aj veľká časť našej generácie. Knihy o slovenskej ilustrácii aj encyklopédie jeho meno ignorovali,“ netají Miloš Kopták. Štyridsaťosemročný maliar a ilustrátor sa pustil do pátrania. Objavovanie životných osudov aj diel výtvarníka pripomínalo vzrušujúcu detektívku. Výsledkom jedenapolročného pátrania je výstava Teodor Schnitzer: Muž z divokého východu v dolnokubínskej Oravskej galérii.

„Nikdy nepustil z rúk zlú ilustráciu. Urobil veľa variantov, až keď bol spokojný, púšťal veci do sveta. Zachoval sa Schnitzerov zošit, kde si zaznamenal analýzu textov jednotlivých kníh a presne označoval, čo je dôležité. Dovtedy som nezažil taký poctivý prístup k vlastnej práci a až autisticky analytický prístup k textu. Dnes už autori k tomu pristupujú podobne,“ pokračuje kurátor. Zaujala ho aj bravúrna zručnosť kresby. Vychádzala podľa neho aj z nárokov Vincenta Hložníka, u ktorého Schnitzer v 50. rokoch na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave študoval.

„Bol veľmi vzdelaný aj hrdý, mal v sebe aristokratickú skromnosť, takže sa netlačil do povedomia,“ spomína Miloš Kopták, ktorý s Máriou Rojko a Idou Želinskou výstavu pripravil. Teodor Schnitzer, ktorý sa venoval aj typografii a grafickému dizajnu, ilustroval v rokoch 1955 až 1977 najmenej 116 kníh. Nielen dobrodružných ako Winnetou či Posledný Mohykán, ale aj kníh pre deti, mládež či beletriu pre dospelých. Ilustrácie mayoviek o Winnetouovi vystavoval v roku 1965 v Bratislave. O štyri roky neskôr získal za svoju tvorbu Cenu vydavateľstva Mladé letá.

„Dobrodružnej literatúre, vychádzajúcej niekedy aj v paperbackovom vydaní, sa neprikladal veľký význam. Reprodukčné schopnosti neboli v tej dobe také kvalitné. Schnitzerove ilustrácie zrejme potrebovali dozrieť,“ vysvetľuje Kopták. Pátranie po výtvarníkovi, ktorý zomrel v rodných Košiciach v roku 2003, sa zauzľovalo. Trojlístok „pátračov“ hľadal kontakty na jeho blízkych, objavoval knihy, ktoré ilustroval a otváral šuplíky so zabudnutými dielami. Napokon im pomohla náhoda. Ozvala sa žena, ktorá bola Schnitzerovým „anjelom strážnym“ v posledných dvadsiatich rokoch jeho života. „Prišli sme na to, že je to naozaj zapadnutý faraón, ktorý vládol v období čiernobielej ilustrácie a robil skvelé veci,“ hovorí maliar a kurátor výstavy.

Alkohol, ktorý kombinoval s liekmi, sa koncom 70. rokov podpísali pod Schnitzerovu nespoľahlivosť. Vydavateľstvá stratili záujem o spoluprácu. Aj to prekonal, bol na liečení a po návrate dvadsať rokov abstinoval. A venoval sa najmä tvorbe šperkov, ktorých predajom sa ako-tak živil. „Vstal z popola ako fénix. Neprepadol Do sebazničenia, ale sa pozviechal a pokračoval v profesionálnej práci. Veľmi silné bolo uňho to nietzscheovské: čo ma nezabije, to ma posilní,“ dodáva Miloš Kopták.

Objavovať tvorivý a životný príbeh umelca, ktorý takmer skončil v zabudnutí, možno na výstave Teodor Schnitzer: Muž z divokého východu v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne do 26. marca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #Teodor Schnitzer #Oravská galéria #maliar #ilustrácia #Dolný Kubín
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk