Teodor Schnitzer: Zapadnutý vladár čiernobielej ilustrácie

Indiáni, kovboji, Winnetou, mustangy aj páliace kolty... Podaktorí si možno pamätajú ilustrácie slovenských prekladov mayoviek, cooperoviek či stevensoniek. Meno ich autora Teodora Schnitzera však zahalil na päť desaťročí prach zabudnutia.

11.02.2017 16:00
1
Teodor Schnitzer: Posledný Mohykán Foto: TOTO! je galéria
Teodor Schnitzer Posledný Mohykán Teodor Schnitzer: Posledný Mohykán

„Nepoznal som ho nielen ja, ale aj veľká časť našej generácie. Knihy o slovenskej ilustrácii aj encyklopédie jeho meno ignorovali,“ netají Miloš Kopták. Štyridsaťosemročný maliar a ilustrátor sa pustil do pátrania. Objavovanie životných osudov aj diel výtvarníka pripomínalo vzrušujúcu detektívku. Výsledkom jedenapolročného pátrania je výstava Teodor Schnitzer: Muž z divokého východu v dolnokubínskej Oravskej galérii.

„Nikdy nepustil z rúk zlú ilustráciu. Urobil veľa variantov, až keď bol spokojný, púšťal veci do sveta. Zachoval sa Schnitzerov zošit, kde si zaznamenal analýzu textov jednotlivých kníh a presne označoval, čo je dôležité. Dovtedy som nezažil taký poctivý prístup k vlastnej práci a až autisticky analytický prístup k textu. Dnes už autori k tomu pristupujú podobne,“ pokračuje kurátor. Zaujala ho aj bravúrna zručnosť kresby. Vychádzala podľa neho aj z nárokov Vincenta Hložníka, u ktorého Schnitzer v 50. rokoch na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave študoval.

„Bol veľmi vzdelaný aj hrdý, mal v sebe aristokratickú skromnosť, takže sa netlačil do povedomia,“ spomína Miloš Kopták, ktorý s Máriou Rojko a Idou Želinskou výstavu pripravil. Teodor Schnitzer, ktorý sa venoval aj typografii a grafickému dizajnu, ilustroval v rokoch 1955 až 1977 najmenej 116 kníh. Nielen dobrodružných ako Winnetou či Posledný Mohykán, ale aj kníh pre deti, mládež či beletriu pre dospelých. Ilustrácie mayoviek o Winnetouovi vystavoval v roku 1965 v Bratislave. O štyri roky neskôr získal za svoju tvorbu Cenu vydavateľstva Mladé letá.

„Dobrodružnej literatúre, vychádzajúcej niekedy aj v paperbackovom vydaní, sa neprikladal veľký význam. Reprodukčné schopnosti neboli v tej dobe také kvalitné. Schnitzerove ilustrácie zrejme potrebovali dozrieť,“ vysvetľuje Kopták. Pátranie po výtvarníkovi, ktorý zomrel v rodných Košiciach v roku 2003, sa zauzľovalo. Trojlístok „pátračov“ hľadal kontakty na jeho blízkych, objavoval knihy, ktoré ilustroval a otváral šuplíky so zabudnutými dielami. Napokon im pomohla náhoda. Ozvala sa žena, ktorá bola Schnitzerovým „anjelom strážnym“ v posledných dvadsiatich rokoch jeho života. „Prišli sme na to, že je to naozaj zapadnutý faraón, ktorý vládol v období čiernobielej ilustrácie a robil skvelé veci,“ hovorí maliar a kurátor výstavy.

Alkohol, ktorý kombinoval s liekmi, sa koncom 70. rokov podpísali pod Schnitzerovu nespoľahlivosť. Vydavateľstvá stratili záujem o spoluprácu. Aj to prekonal, bol na liečení a po návrate dvadsať rokov abstinoval. A venoval sa najmä tvorbe šperkov, ktorých predajom sa ako-tak živil. „Vstal z popola ako fénix. Neprepadol Do sebazničenia, ale sa pozviechal a pokračoval v profesionálnej práci. Veľmi silné bolo uňho to nietzscheovské: čo ma nezabije, to ma posilní,“ dodáva Miloš Kopták.

Objavovať tvorivý a životný príbeh umelca, ktorý takmer skončil v zabudnutí, možno na výstave Teodor Schnitzer: Muž z divokého východu v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne do 26. marca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #maliar #Oravská galéria #Dolný Kubín #ilustrácia #Teodor Schnitzer