Nech šije! alebo ako sme sa obliekali v časoch socializmu

09.04.2017 09:00

Popredné parížske modelové domy predstavili svoje najnovšie kreácie v Bratislave. Predviedli ich 21. októbra 1947 v Redute, prehliadku uvádzal František Dibarbora. Nevšednú perličku spred sedemdesiatich rokov prezrádza plagát, ktorý je súčasťou výstavy Nech šije! Do Slovenskej národnej galérie ňou po prvý raz vtrhla móda. Ako napovedá podtitul, prináša pohľad na módnu scénu v rokoch 1945 až 1989 na Slovensku.

Karol Kallay: Editoriál pre časopis Móda (1974)
Karol Kallay: Editoriál pre časopis Móda (1974) Autor: SNG

„Móda v socializme? Existovalo vôbec niečo také? Aj tieto otázky som dostala, keď som sa začala venovať výskumu odievania v období socialistického Československa. Radi by sme tieto otázky nastolili aj touto výstavou,“ hovorí kurátorka Zuzana Šidlíková.

Krátke povojnové obdobie, keď aj v našich zemepisných šírkach ovládala móda, krása a kozmetika titulné stránky ženských magazínov, prevalcovala po roku 1948 ideológia. Jej snahou bolo definitívne zlomiť vládu diktátorky módy a odievaniu dať novú funkciu. Hlásala, že odievanie má byť praktické, jednoduché a funkčné. Výstava sa preto sústreďuje na príbeh nerovného sobáša módy a totality.

Móda verzus ideológia

Montérky, pracovné plášte či tepláky by ste v expozícii márne hľadali. Apartnejšie modely predstavujú len titulné stránky časopisov. „Snažili sme sa zohnať aj reálne pracovné odevy, ale zistili sme, že nájsť niečo z päťdesiatych rokov je problém. Všetko, čo sa veľmi často nosilo, sa aj zničilo, takže dnes to naozaj ťažko získať,“ pokračuje Šidlíková. Odevná kultúra po roku 1945 zaujímala zbierkotvorné inštitúcie len okrajovo.

Model večerných šiat inšpirovaných ľudovým odevom s bohatou riasenou sukňou a rafinovaným topom z roku 1954 či oblečenie pre roľnícku ženu, ktoré tvorila široká sukňa stiahnutá do úzkeho pása, elegantná blúzka s jednoduchým stojacim golierom a dopĺňala neodmysliteľná šatka ukrývajúca vlasy z roku 1955, približujú len fotografie.

V polovici päťdesiatych rokov začal obraz zatracovanej západnej módy slabnúť. Lenže invenciu výtvarných návrhárov dusila potreba vyrábať vo veľkých sériách jednoduché, praktické a cenovo dostupné oblečenie. Výroba, ktorá napĺňala najmä ukazovatele plánu, však spotrebiteľov neuspokojovala. A nepriateľom módnych trendov boli aj prísne štátne normy.

Vlasta Hegerová: Módna kresba (1967)
Vlasta Hegerová: Módna kresba (1967) Autor: SNG

„Zmätený vzťah k západnej móde a vytrvalá snaha o hospodársku sebestačnosť sa nadlho stali pascou módnych inovácií. Utopické ideály padli v boji s výrobnou praxou,“ dočíta sa návštevník na paneli pri vstupe do expozície.

Fenomén domáce šitie

Kontakty so svetom nakrátko ožili v polovici 60. rokov. Dnes sa to môže zdať až neuveriteľné, ale v Bratislave predstavil v roku 1966 svoju kolekciu slávny módny dom Dior.

Čo neponúkal obchod, zháňalo sa inak. Šijacie stroje nechýbali skoro v žiadnej domácnosti. Väčšina žien vedela nielen šiť, ale aj štrikovať a háčkovať. Strihy vydával Vkus už od roku 1931, navyše strihové prílohy boli súčasťou každého módneho žurnálu. Domáce šitie sa stalo fenoménom. „Prvým po slovensky písaným módnym časopisom bola Mariena, ktorá vychádzala v roku 1949. Jeho obsahom neboli texty, slúžil najmä pre krajčírky alebo ženy, ktoré sa chceli inšpirovať a odev si vyhotoviť doma. Už o rok neskôr ho nahradil časopis Móda – textil,“ hovorí kurátorka Viera Kleinová. V roku 1961 zmenil názov na Naša móda, od roku 1968 vychádzal ako Móda.

„Kultovým sa stal najmä časopis Dievča, ktorý bol od roku 1969 určený pre mladú generáciu od 14 do 18 rokov. Jeho nóvum spočívalo aj v progresívnom podchytení kultu mladosti. Špecifikom Dievčaťa aj Módy boli vlastné návrhárske ateliéry, v ktorých vznikali inšpiračné kolekcie určené pre publikovanie,“ pokračuje. Významnú úlohu v oboch zohrávali fotografie.

„Postavenie eminentného módneho fotografa na viac ako štyridsať rokov zaujal Karol Kállay, ktorý suverénne rozvinul dynamický princíp exteriérovej práce s modelom. Nadviazal na vtedy v našich končinách nevídanú spoluprácu aj s berlínskych časopisom Saison a parížskym Jardin de modes,“ pripomína Viera Kleinová.

Odev pre roľnícku ženu (1955)
Odev pre roľnícku ženu (1955) Autor: Otakar Rybák

Absolútnym podpultovým hitom bola Burda. Od šťastlivca, ktorému sa podarilo západonemecký magazín o módnych trendoch zohnať, putovala z ruky do ruky. Rovnako ako strihy v nej publikované. Od polovice 80. rokov sa čoraz výraznejšie dostáva k slovu aj autorský odev a šperk, ktorým sa priznáva aj výtvarná hodnota. V limitovaných sériách sa dostávali k zákazníkom prostredníctvom predajní Dielo. Kolekcie autorských kreácií patria k najatraktívnejším častiam expozície.

História v skratke

Ambíciou kurátoriek nie je vyburcovať spomienkový optimizmus ani samoúčelne pranierovať reflektované obdobie. Prinášajú pohľad na to, ako sme sa obliekali v časoch, keď naše životy plánoval a riadil komunistický režim. Hľadajú odpoveď na otázku, akými cestami sa uberala bytostne nezávislá, dynamická a nekontrolovateľná móda v podmienkach, ktoré boli pre jej fungovanie takmer neprijateľné.

Z odevných originálov, fotografií, titulných strán časopisov, plagátov, filmových a televíznych šotov vyskladali mozaiku, v ktorej zachytili najpríznačnejšie fenomény tých čias. K výstave Nech šije!, ktorá bude v Slovenskej národnej galérii do 20. augusta, je pripravených aj niekoľko sprievodných programov.

Pri tejto príležitosti vychádza tiež publikácia Stratená m(ÓDA) – Odevná kultúra na Slovensku v rokoch 1948–1989. Jej autorka Zuzana Šidlíková ju predstaví v stredu 19. apríla v priestoroch výstavy a návštevníkom pridá aj kurátorský výklad.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #Stratená m(ÓDA) #socializmus #SNG #Nech šije! #móda #Dior
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk