Múry, ktoré až príliš dobre poznajú krehkosť života, okúsili nesmrteľnosť

14.05.2017 16:16, aktualizované: 21:58
Nová synagóga
Koncert pre nesmrteľných, ktorý 12. mája odznel v priestoroch Novej synagógy v Žiline. Autor:

Po veľkých veciach stále treba túžiť. Ak si kladiete ciele, viete rásť s úlohami. Bez ohľadu na to, ako slabí alebo na prvý pohľad neschopní sa môžete zdať, keď do toho idete. Slová významného slovenského umelca Stana Filka dokonale vystihujú strastiplnú cestu, ktorú podstúpila partia okolo žilinského občianskeho združenia Truc sphérique.

Šesť rokov náročných rekonštrukčných prác na vzácnej architektonickej pamiatke v piatok 12. mája spečatili slávnostným otvorením nového kultúrneho priestoru – Novej synagógy v Žiline. A tak ako sľúbili, všetkým, ktorí na obnovu synagógy prispeli, počas neho darovali nesmrteľnosť.

„Dnes je výnimočný večer. Po šiestich rokoch oficiálne otvárame nový kultúrny priestor. Mnohí ste tu už boli počas desiatok akcií, ktoré sa tu konali de facto na stavenisku. To stavenisko tu až tak cítiť nie je, a tak sme sa rozhodli, že je na čase otvoriť ho oficiálne,“ privítal prítomných jeden z iniciátorov záchrany pamiatky, filozof a kurátor Fedor Blaščák. „Hlavným programom dnešného večera je skladba Mareka Piačeka, ktorou ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli s rekonštrukciou. Bude to veľmi zvláštna skladba,“ uviedol asi dvojhodinový koncert s menami viac ako 2 800 „nesmrteľných“. Tie budú vďaka dvom špeciálnym škáram umiestneným zvnútra a zvonku budovy znieť v jej múroch naveky – stačí len priložiť ucho k stene.

Pohľad na
		oltár
Kultúrna
		pamiatka
+7Kupola
		synagógy

Nápad prispieť na obnovu žilinskej synagógy výmenou za nesmrteľnosť vznikol ešte v roku 2012 v reklamnej agentúre. Pôvodne išlo o vtip, ktorý mal zatraktívniť verejnú zbierku, no jej tvorcovia vtedy ešte netušili, aký ohlas kampaň vyvolá. „Ten nápad oslovoval stále viac a viac ľudí. Skončilo to pri tom, že sme odpovedali aj na žiadosti zaradiť na zoznam nesmrteľných ľudí, ktorí už nežijú. Prípadne takých, ktorí sa ešte ani nenarodili. Vtedy to už prestala byť hra,“ hovorí riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique a otec konceptu Marek Adamov, ktorý okrem Novej synagógy stojí aj za kultúrnym centrom Žilina Stanica-Záriečie. Spoločne s výtvarníčkou Ilonou Némethovou najskôr premýšľali o diele vo fyzickej podobe, asi po troch rokoch však zistili, že na to nemajú miesto ani financie. „Tak prišiel nápad so skladbou. Aj hudba je umelecké dielo, aj keď nemá tradičnú podobu. Nepredáva sa v galériách, nie je to komodita, ale aj o tom je tá nesmrteľnosť,“ tvrdí Adamov.

Budova, ktorá si nesmrteľnosť zaslúži

Zodpovednosť však nepramenila len z vďaky za poskytnutú pomoc, ale aj úcty k architektonickej pamiatke s celoeurópskym významom. Neologická synagóga v Žiline patrí medzi najpozoruhodnejšie stavby modernej medzivojnovej architektúry. Dokončili ju v roku 1931 a projektoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens, ktorý svojho času spolupracoval s menami ako Ludwig Mies van der Rohe či Le Corbusier. Svojmu pôvodnému účelu však synagóga slúžila len veľmi krátko. Po tom, čo ju v roku 1938 znesvätili a prestala byť sakrálnou stavbou, sa v nej konali divadelné či koncertné podujatia, desaťročia tam svoju aulu mala Vysoká škola dopravná, neskôr v nej až do roku 2010 sídlilo kino.

Keď v roku 2011 hľadala Židovská náboženská obec Žilina nového nájomníka synagógy, bol jej pôvodný interiér vzhľadom na rôzne funkcie, ktoré rokmi plnila, kompletne prestavaný. Hrozilo, že budova začne slúžiť na komerčné účely, čo však združenie Truc sphérique nechcelo dopustiť. Namiesto toho, aby sa pýtali, prečo by do toho mali ísť práve oni, začali celkom inou otázkou: Ako to urobíme? Židovskej obci predložili návrh a oni na ich, v tom čase bláznivý nápad pristúpili.

Zľava Fedor Blaščák, Pavel Frankl (predseda...
Zľava Fedor Blaščák, Pavel Frankl (predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline) a Marek Adamov na slávnostnom otvorení Novej synagógy. Autor: Kathrine Thude

„Židovská obec nám kedysi odovzdala v zásade funkčnú sálu. Dalo sa tu premietať, boli tu stoličky, vykurovanie, svetlo… My sme to tu za prvý rok rozbili do takej miery, že keby sme sa zrazu rozhodli od toho odstúpiť, zostali by im len holé steny. Z ich strany to bol naozaj riskantný krok,“ pripomenul na slávnostnom otvorení Marek Adamov. Nešlo, samozrejme, o žiadnu bezhlavú deštrukciu, ale o pokus prinavrátiť synagóge jej pôvodnú krásu a čistotu. Keďže sa mnoho materiálov z tej doby nezachovalo, na pomoc si prizvali aj slovenského architekta Martina Janča. Napriek obmedzenému rozpočtu sa pri rekonštrukcii snažili použiť len tie najkvalitnejšie stavebné materiály, vďaka ktorým synagóga prežije niekoľko generácií.

Nová kapitola sa začína

„Nikomu neprajem zažiť to, čo sme tu posledných šesť rokov prežili my. Niekedy to bolo naozaj na hrane, dokonca aj zdravia. Zároveň je to však dobrodružstvo, ktoré niekto prežije len raz za život, niekto možno ani raz,“ zdôraznil v piatok večer Adamov. Súhlasil s ním aj jeho kolega Fedor Blaščák: „Pre nás to nie je len projekt, ale otázka toho, ako chceme prežiť svoje vlastné životy. Bola to tiež morálna otázka toho, ako má táto stavba, ktorá má veľmi pohnuté dejiny, fungovať v budúcnosti. Aby sem mohli chodiť aj naše deti a potom ich deti. Je to príbeh, ktorý žilinskí židia začali písať už dávno pred nami, my sme len ďalší, čo píšeme jednu z mnohých kapitol tohto objektu. Dúfame, že tá naša bude patriť k tým krajším.“

Príbeh rekonštrukcie sa možno končí, no príbeh Novej synagógy sa ešte len začína. Novú etapu odštartuje projekt s príznačným názvom Pracovná výstava, ktorý mapuje modernistické dielo Petra Behrensa. Do konca roka si program posvieti aj na dielo českého umelca Milana Guštara či tému demokracie v postdigitálnej ére. Popritom nebudú chýbať ani ďalšie umelecké eventy, koncerty, festivaly, vzdelávacie aktivity či program galérie Plusmínusnula, ktorá je súčasťou synagógy.

Nová synagóga je pozitívnym príkladom toho, ako to na Slovensku môže fungovať, keď sa spoja ľudia, ktorí myšlienke naozaj veria a na svoju stranu tak dokážu získať aj ďalších nadšencov. A čo by napríklad Fedor Blaščák poradil tým, ktorí by sa na podobnú úlohu odhodlali vo svojom meste? „Určite by sme im nehovorili o zložitých procesoch a technikách. Azda by sme im povedali: Nájdite si niečo, na čom sa zhodnete, jednu obyčajnú vec, a toho sa držte. Túto životnú skúsenosť mi dala rekonštrukcia,“ povedal Blaščák, ktorý sa, podľa svojich slov, drží práve životného kréda výtvarníka Stana Filka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Žilina #Marek Piaček #Nová synagóga / kunsthalle #Marek Adamov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku