Foto: Ivan Majerský, Pravda
Na výstave v Danubiane uvidí divák jeho známe farebné sklo, ale pozornosť upútajú najmä sklené obrazy, ktoré nie sú iba dekoratívne. Obsahujú príbeh a cit. Do skla „zalieva“ svoje až denníkové záznamy, jemné spomienkové výjavy, ktoré vyvolávajú hlboké dojmy. Macho si našiel spôsob, ako do skla dostať nielen dušu, ale aj konkrétne zážitky a pocity z nich. Sklo je zrazu až živočíšne. Tak je to napríklad v diele Chlapčenská košeľa, ktoré vyvoláva predstavu o mladom tele, o pulzujúcej krvi a prudkom dychu a závratných udalostiach. Aj ostatné diela sú plné dejov, nálad, sklo v Machovej verzii pohlcuje život a vytvára mimoriadne vrúcne obrazy. Áno, sú to obrazy akoby maľované sklom a vetrom. Nečakaná kombinácia, ale prekvapujúca, jemná a výrečná ako báseň. Veď výtvarník píše aj verše.
Múzeum Danubiana výstavu uvádza charakteristikou umelca, v ktorej sa hovorí, že maliar, sklár, pedagóg a básnik Palo Macho (nar. 1966) patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej kultúrnej scény súčasnosti. Svojou unikátnou, nekonvenčnou výtvarnou (a literárnou) tvorbou si získal vysoký umelecký kredit doma aj v zahraničí. Poznávacím znamením Machových prác je inovácia. Nové poňatie práce so sklom a maľby na ňom. Machov talent sa delí medzi sklo a maľbu. Sklo používa ako plátno. Je maliarom, ktorý na umelecké vyjadrenie využíva médium skla s jeho priehľadnosťou, priesvitnosťou, krehkosťou a exkluzívnosťou. Tým svojim prácam dáva ďalší priestorový aj významový rozmer.Je hravý a zvedavý. Experimentuje. Využíva prenášané fotografie, obtlačky, kresby, priehľady, rôzne plány maľby a kresby na vrstvených tabuliach skla. Maľovanie v posledných rokoch rozširuje aj kovovými konštrukciami zakomponovanými do priestoru. Vytvára maľbu ako objekt – sochu. Schopnosti „donútiť sklo“, aby robilo, čo tvorca chce, načerpal počas dlhých štúdií na sklárskych školách na Slovensku a aj v Čechách. Preto dokáže používať sklárske technológie v celej ich šírke bez toho, aby ho technicky obmedzovali. Jeho prejav je vysoko intelektuálny. Nechce nás baviť príbehmi a komentármi aktuálneho diania, ale zobrazuje všeobecné princípy. Jeho poetické a abstrahujúce maľby, inšpirované detstvom, krajinou, architektúrou, ľudskou figúrou a rituálmi, sú veľmi silné.
