Webstránka Sen x skutočnosť senxskutocnost.sng.sk s množstvom textov, obrazového a zvukového materiálu prináša udalosti slovenského štátu. Sleduje jeden národ, jednu stranu, jedného vodcu, ale aj vyše 70 000 obetí, teda obdobie rokov 1939 – 1945, ktoré patrí medzi najkomplikovanejšie obdobia slovenských dejín, píše sa v úvode webstránky.
V angličtine sa na webe aktuálne dajú prečítať všetky kapitoly – Na polceste k slovenskému štátu; Jeden národ, jedna strana, jeden vodca; 70 000 obetí a Vytriezvenie zo sna, vrátane ich podstránok. „Naším cieľom je, aby si tento príbeh mohla prečítať čo najširšia verejnosť,“ objasnila SNG, ktorá verí, že texty si prečítajú aj ľudia v zahraničí.
Tí, čo si výstavu v bratislavskom sídle SNG nestihli pozrieť, môžu využiť službu na Webe umenia, teda v on-line katalógu výtvarných diel zo zbierok slovenských galérií evidovaných v Centrálnej evidencii diel výtvarného umenia. Web umenia prináša virtuálnu prehliadku expozície, ktorá obsahuje 360-stupňové panorámy všetkých miestností, kde bola výstava inštalovaná, a to aj s funkciou zoom.
Výstava Sen x skutočnosť s podtitulom Umenie & propaganda 1939 – 1945 bola v bratislavskom sídle SNG prístupná od konca októbra minulého roka do záveru februára tohto roka. Podľa národnej galérie išlo o jej dovtedy najväčšiu a zároveň najkomplikovanejšiu výstavu, na ktorej spolupracovalo viac ako 40 galérií, múzeí, archívov aj majiteľov súkromných zbierok po celom Slovensku. Prostredníctvom viac ako 1 200 diel poukázala na postavenie, podoby a funkcie umenia a propagandy v rokoch existencie slovenského štátu. Maľby, sochy, kresby, grafiky, fotografie, ale aj filmy, úžitkové umenie a dizajn doplnili odborné texty a sprievodný program, ktorý priniesol filmovú prehliadku, kurátorské sprievody a diskusie s odborníkmi. K téme vyšiel aj vyše 400-stranový katalóg a od začiatku novembra ju doplnila špeciálna webstránka.
Na výstave boli aj fotografie z oslavy 53. narodenín Adolfa Hitlera pred národným divadlom v Bratislave, hajlujúcich občanov pri znení štátnej hymny počas osláv sviatku práce, protižidovské karikatúry, rôzne podoby osláv histórie Slovákov, ale aj kresby vytvorené v koncentračnom tábore Jozefom Fedorom či doklady o prenasledovaní účastníkov SNP.
Výstava nevznikla na aktuálnu objednávku. Bola výsledkom dvojročnej práce a predošlých projektov tímu kurátorov – Katarína Bajcurová (umenie), Petra Hanáková (propaganda) a Bohunka Koklesová (fotografia). Zároveň nadviazala na snahy SNG spracovávať aj sporné obdobia v našej histórii a ich odraz vo výtvarnom umení. Priniesla tzv. vysoké aj tzv. nízke umenie, kontexty doteraz považované za tabu, od umenia pracujúceho pre propagandu až po tvorbu nezávislú. Ukázala nielen propagandu, ale i tvorbu umelcov, ktorí boli v opozícii voči vtedajšiemu režimu, ako boli napríklad Miloš Alexander Bazovský a Arnold Peter Weisz-Kubínčan.