Foto: Jakub Hauskrecht
Je jasné, že ak chce niekto zapaľovať, musí sám horieť. Rittstein je takáto inšpiratívna fakľa: je veľmi plodný, ale najmä – vie sa prihovoriť. So svojimi obrazmi sa neuchyľuje na nedostupný Olymp, ale ide za divákom, otvára sa mu a prihovára. Michael Rittstein vládne totiž aj slovom. Svojim dielam a výstavám dáva vtipné názvy a jeho maľby sa dajú čítať ako bájky alebo poviedky. Niektorí výtvarníci sa obávajú, či príbehy neublížia vizuálnemu vnímaniu ich diela, či ich neoznačia za popisných. Michael Rittstein sa toho obávať nemusí. Uznávajú ho aj najprísnejší kritici a patrí k špičke súčasného českého umenia. On totiž vie upútať a zároveň dať svojej tvorbe obsah a jedinečnosť. Príbeh nevyrozpráva, ale „vymaľuje ho“. Divák ho prijme inou cestou než slovo čítané – vníma ho celoplošne, je to útok na všetky zmysly odrazu.
Pre snobov aj pre rojkov
Rittsteinove obrazy patria k módnym, uspokoja teda aj tých, čo hľadajú v umení súzvuk so spoločenskými trendmi, ale zároveň je to umelec ľudový. A jeho diela sa dajú vnímať tiež dvojako – ako veľké zaujímavé farebné plochy, poskytujúce až zážitok abstrakcie, ale pri priblížení a podrobnejšom skúmaní v nich divák nájde množstvo rovín, dejov a svojbytných životov. A maliar sa neštíti ani toho, aby tieto svoje obrazy vysvetľoval a objasňoval ich významy. Pri príležitosti bratislavskej (a aj nedávnej pražskej) výstavy vyšla dokonca kniha, ktorá to tiež robí. Je v nej veľa reprodukcií, ale aj text, ktorý dielo komentuje nielen po umeleckej, ale aj po obsahovej stránke. Jeden z autorov (Zdeněk Freisleben a Petr Mach) knižky Ľahkým krokom, alebo Kurzy začínajú na jeseň, píše, že obrazy Michaela Rittsteina sú skrátka jeden veľký „mejdan“ života, kde farby prýštia ako pot po celom tele… Myslím, že toto až živočíšne vyjadrenie výborne charakterizuje dielo osobitého umelca. Samotná knižka poslúži nielen ako umenovedná publikácia do odbornej knižnice, ale aj ako vzrušujúce listovanie bohatou predstavivosťou výtvarníka. Určite okysličí aj tú divákovu.
Rittsteinova maľba je zložitá, vybrúsená, prepracovaná, kým námety sa zdajú celkom obyčajné. Sú to napríklad výjavy z rodinného života, zo živočíšnej ríše, zo športu a podobne. Nikdy to však nie je len dianie samo o sebe – každý výjav vyjadruje súvislosti, inotaje, náznaky. Prítomný je osteň satiry, láskavý humor, ale aj smútok z nezodpovedateľných otázok. Tam práve nastupuje maliarova fantázia, ktorá vyrieši každú situáciu. Niekedy si Rittstein pomáha ríšou zvierat.
Zvieratká sú dobré múzy
Kto chová nejaké zviera, vie, že to nie je len tak. Aj zvieratká majú svoje nároky, problémy, situácie, ktoré nevedia riešiť samy. Musí pomáhať človek. Ale ako, keď sám je nedokonalý a niekedy podobný ako zviera? Tento námet prelínania ľudskej a zvieracej ríše má Rittstein rád a zvieracie múzy mu rozohrávajú obrazy. Kozy, mačičky, žaby aj lúčne kobylky dopovedia situáciu tam, kde už len ľudská skúsenosť nestačí. Vymaňujú svet z banality. Akoby maliar hovoril, že čím viac sa zblížime s prírodou, tým je život šťavnatejší a viac riešení umožňuje. Zvieratá nechýbajú napríklad ani v cykle búdok na autobusových staniciach za dedinou. Vyzerajú opustené, ale dejú sa tam veci! Najmä ak sa na takej opustenej zastávke začne nejaká zvada, vyzerá to strašidelne. Zvieratá, ktoré sa objavili v okolí búdky, sú nositeľmi akého-takého pokoja. Búdka už horí, ale kura hrabe…
Foto: Jakub Hauskrecht
Ale na obrazoch je aj idyla. Napríklad nahá žena sa vezie na modrom zajačikovi a okolo nich poletujú vážky a iná háveď. Rittstein nemohol nazvať tento rajský výjav inak ako – Zasnený traktorista. Áno, niekedy človek ide ako omámený hoci aj do pasce… Nuž a ľahkým krokom (názov výstavy) kráča zasa iná nahotinka s jeleňom. Kam asi? Jeleň sa tvári dvorne – zrejme kráčajú do raja. Slávny obraz Léda s labuťou pripomínajú obrazy, na ktorých je motorka, motorista a labuť. Skvelé asociácie! A dobre padne pozrieť si aj obraz (v knižke) Starší márnivý rocker, ktorý podáva svedectvo o tom, ako sa dnes ľuďom nechce starnúť, odchádzať zo scény, zmĺknuť aj za cenu toho, že sa strápňujú… Ale – neplatí to, samozrejme, o všetkých. Sám Michael Rittstein je ročník 1949, čiže má už tiež svoje roky, ale vitalitu nestráca. Vie zaujať a má čo povedať.
Michael Rittstein
Narodil sa 17. septembra 1947 v Prahe. Maľovanie ho bavilo odmalička a to ho priviedlo po odbornej strednej škole na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval v ateliéri Arnošta Paderlíka. Už tam sa našiel v spôsobe bohatej, pestrej a hravej maľbe. Sám sa vyjadril, že moderný minimalizmus mu nie je blízky. Jeho tvorba je opakom tohto štýlu – on sa až zadúša tým, čo chce povedať a nachádza na to množstvo spôsobov. Na akadémii študoval do roku 1974 a neskôr (2001) sa tam sám stal vedúcim maliarskeho ateliéru. Je členom viacerých výtvarných skupín, patrí aj do spolku Mánes. Jeho diela sú vo svetových galériách v Európe aj v USA. Okrem veľkých projektov robí aj celkom „obyčajné“ veci doma. Spolupracoval napríklad aj s filmom alebo s divadlom. Hovorí, že pri takýchto inscenovaných alebo filmovaných projektoch ho baví sledovať, ako sa farba správa v súvislosti so svetlom, čo sa s ňou dá robiť v priestore. On je umením posadnutý a svoj život od maľovania ani neoddeľuje. Býval aj v paneláku, aj na vidieku, doma je ale najmä v ateliéri, a tak sa od obrazov ani nevzďaľuje. Kým jeden schne, druhý už má nahodený. Tento vitálny maliar vraj k svojej tvorbe nepotrebuje žiadne životabudiče, je skôr asketický a rád športuje, najmä pláva, ako tvorivá motivácia mu stačí jeho vlastná zvedavosť. Vzrušuje ho, ako obraz dopadne, čo vlastne namaľuje, čo z toho o sebe zistí. Asi je to pre neho naozaj aj poučné, lebo hovorí, že sa učí žiť aj od mačiek a psov, že – skrátka – chce zapadnúť do prírody.
Ľahkým krokom v Danubiane
Na výstave je možné vidieť sériu malieb Športová epopej (2011), ktorá pozostáva z 27 obrazov zachytávajúcich olympijské športy a vznikla pri príležitosti XXX. letnej olympiády v Londýne na žiadosť Českého olympijského výboru. Vystavené je aj veľkorozmerné dielo Podľa scenára (2009), ktoré vzniklo na požiadavku významného českého režiséra Jana Němca k filmu 3D Film. V Danubiane vystavujú viac ako šesťdesiat malieb autora, preto pri tejto príležitosti vznikla aj kniha Michael Rittstein, v ktorej maliar, umelec a pedagóg Rittstein vysvetľuje významy a okolnosti vzniku niekoľkých obrazov vlastnými slovami.
