Naopak, provokuje všetkými svojimi plátnami aj plastikami predstavivosť. Názvami ako napríklad Máj či Dnes v sobotu na svitaní len zľahka naznačuje smer, ktorým by sa mohla pustiť. Z fragmentov reality totiž skladá novú skutočnosť a každým dielom narúša ilúzie, nabúrava stereotypy myslenia a spochybňuje konvencie. Prezrádza to aj výstavou Nekonkrétne konkrétnosti, ktorá mapuje trasu jeho umeleckého objavovania v Turčianskej galérii v Martine.
Foto: ARCHÍV IGORA FAŠKA
Z tvarovo jednoduchých elementov komponuje emóciami nabité kompozície podobne, ako architekt buduje atraktívnu stavbu, čo by mala prežiť stáročia. Napokon vo voľnej tvorbe sa ani v najmenšom nesnaží zapierať svoju profesiu architekta. „Pociťujem deficit výtvarného umenia v architektúre, pritom tieto dva druhy umenia vždy patrili k sebe. Je to návrat, oprášenie toho, čo tu už bolo,“ vysvetľuje tvorivú dvojdomosť absolvent štúdií dizajnu na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave, ktorý si vzdelanie rozšíril aj študijným pobytom na Vysokej škole pre užité umenie vo Viedni.
Jeho „večnou“ témou je mýtus, fantázia považovaná za realitu. „Sú to však mýty spojené s ľudským podvedomím, ktoré sú identické na celom svete,“ hovorí Igor Faško. Jeho vizuálne mandaly – metafory žiarili farbami, keď v deväťdesiatych v rokoch nastupoval na výtvarnú scénu. Z geometrických tvarov skladal malebné dedinky, ktorých mágiu spoznával od detstva. Narodil sa v Treuenbrietzene, kde jeho otec študoval medicínu a zaľúbil sa do spolužiačky. Odmalička však navštevoval slovenských starých rodičov, neskôr sa aj s rodičmi na Slovensko presťahoval.
Aj preto má jeden ateliér v Mýte pod Ďumbierom, druhý v Berlíne, tvorí striedavo v oboch. Spočiatku ho inšpirovala moderna a povojnové tendencie. Konfrontuje sa, samozrejme, aj s najnovšími umeleckými impulzmi, ktoré mu ponúka berlínska umelecká scéna. Tak ako sa mení jeho pohľad na svet, potemnieva aj jeho paleta. „Svet okolo nás tlačia krízy. Niekoho sa môžu týkať menej, niekoho viac, ale sú tu. A nemám na mysli len ekonomickú, ale aj sociálnu krízu. Ľudia sa prestali o seba zaujímať. Zo životného štýlu sa vytratila súdržnosť, empatia. Nemám preto chuť maľovať niečo pestrofarebné,“ vysvetľuje päťdesiatročný umelec, ktorého tvorbu lepšie poznajú návštevníci galérií v zahraničí ako na Slovensku.
Výtvarné umenie považuje za jednu z foriem interpretácie toho, čo často nevieme pomenovať slovami. A jednu z ciest pochopenia seba samých a nášho okolia. „Je dobré pozerať sa na svet nielen očami, ale aj svojím vnútrom. A precítiť umenie,“ dodáva architekt a výtvarník v jednej osobe. Do umeleckého vesmíru Igora Faška sa možno vnoriť na výstave Nekonkrétne konkrétnosti, ktorá bude v Turčianskej galérii v Martine do 12. novembra.
