Je fascinujúce počúvať ho, ako hovorí o vzniku svojich malieb, ako ho fascinuje správanie ľudí, zvierat a jeho schémy. Poodhaľuje, prečo je ochotný pristúpiť na maľovanie s verejnosťou. Na veľkorozmerných žiarivých plátnach sa odohrávajú civilizačné boje, ako aj medzivzťahové scény. Z plátna sa usmieva Havel aj Obama, nad Hradčanmi lieta nahý padlý anjel v ženskom tele. Diela majú dynamiku a silnú maliarsku výpoveď.
Foto: JAKUB HAUSKRECHT
Na otázku, čo ho najviac na maľbe ešte dnes baví, odpovedá Rittstein, že „samotný proces maľby a zážitok z neho“. Na jeho obrazoch vidieť ľudské bytosti prelínajúce sa so zvieratami. Hovorí, že bol odmalička obklopený faunou a je aj teraz na svojej chalupe. Pozorovanie živočíšnej ríše ho fascinuje. Odohrávajú sa tam vzory správania, ktoré môžeme vidieť aj v ľudskom živote. Ako vraví autor, "témy môžu byť od facky v kuchyni až po tancujúceho tučniaka vo fraku“. Ide o neprestajne sa prelínajúci význam metafor, ktorý poznali už pisatelia bájok o zvieratách.
Na svojich maľbách zvieratá a ľudí zrovnoprávňuje, dáva im humanizačný potenciál. Ako upozorňuje, v istom období života sa venoval aj mestským témam. Na výstave môžeme vidieť aj staršie diela z deväťdesiatych rokov tematizujúce krajiny. Veľké sedemmetrové dielo, pozostávajúce zo šiestich obrazov s názvom Nymfy, je zástupcom svojbytného chápania krajiny v súčasnej maľbe. Maky stotožňuje s tanečnicami točiacimi sa okolo vlastnej osi. Rád umiestňuje do obrazov ľudí v pohybe, jeho expresívne maliarske gesto – švih rukou a štetcom – mu dovoľuje presvedčiť diváka o dynamike pohybu na statickom obraze. Výsledkom je pulzujúca veľká plocha na pomedzí abstrakcie a figurácie, predvedená v sýtych a výrazných farbách v nahustených kompozíciách.
Na výstave prezentuje aj dva veľkoplošné obrazy, v ktorých podtitule je uvedené: maľované s verejnosťou. Ako objasňuje, raz za čas je schopný splynúť s návštevníkmi galérie a maľovať s nimi na veľké plátno umiestnené na zemi. Púšťa im k tomu svoju obľúbenú rockovú hudbu, ktorá stimuluje k aktivite jeho aj prizerajúcich. Nie vždy sa mu ako autorovi páči, ako s farbou či premaľovaním jeho už namaľovanými obrazmi narábajú do procesu zapojení diváci. Hovorí, že to chce veľkú fyzickú zdatnosť, nasadenie a už dlhý čas vopred koncentráciu na to, čo bude chcieť maľovať.
Ak sa ho spýtate, prečo to robí, odpovie vám s mladíckou ľahkosťou. „Vytrháva ma to z môjho maliarskeho stereotypu a núti rýchlo uvažovať.“ Je obdivuhodné, ako šesťdesiatosemročný maliar myslí na to, ako sa trénovať v tom, aby neupadal do stereotypu. Na maľovanie s verejnosťou sa pripravuje nielen mentálne, ale aj fyzicky. Vedieť sa vyrovnať s dielom zloženým z niekoľkých plátien kompenzuje fyzickou prípravou na bicykli alebo plávaním v jazere.
Obľuba športu ho nasmerovala k rok a pol trvajúcej maľbe dvadsiatich siedmich obrazov nazvanou Športová epopeja, ktorá zobrazuje letné olympijské športy. Súbor malých aj veľkých obrazov bol vystavený na letných OH v Londýne v roku 2012, konkrétne v Českom dome, za ktorú dostal ocenenie za najlepšiu prezentáciu krajiny.
Zaujímavosťou Rittsteinovej výstavy je, že ju dopĺňa súkromná zbierka jeho malieb z PLArt Collection slovenskej proveniencie. Výstava Ľahkým krokom bude v Danubiane do 12. novembra.
