Meno kupca ostáva tajomstvom, aukčná spoločnosť ho zatiaľ nezverejnila. Špekuluje sa, že by mohlo ísť o zberateľa z Číny, keďže jedna z predaukčných výstav bola aj v Hongkongu. Prípadne, že by sa obraz mohol stať pýchou a magnetom novootvoreného Múzea Louvre v Abú Zabí.
Pre zberateľov bola newyorská dražba príležitosťou desaťročia. Do súčasnosti sa dochovalo totiž len pätnásť obrazov, ktoré sú určite dielami geniálneho renesančného majstra. Namaľoval ich podľa odborníkov len asi dve desiatky, bol totiž nielen vynikajúcim umelcom, ale aj architektom, konštruktérom zbraní, mostov i lietajúcich strojov, astronómom, optikom, vynálezcom a vedcom. Maľby, ktoré skutočne vytvoril, vlastnia prestížne svetové múzeá a inštitúcie roztrúsené po celom svete. Pri hŕstke ďalších je jeho autorstvo sporné. Spasiteľ sveta bol pred aukciou jediným da Vinciho obrazom v rukách súkromníka.
Neveľká olejomaľba s rozmermi 64,5 krát 44,7 centimetra zobrazuje Krista v renesančnom odeve, ktorý pravou rukou udeľuje požehnanie a v ľavej drží krištáľovú guľu. Podľa expertov vznikol po roku 1500, usudzujú tak podľa jemnosti kontúr tváre. Vytvoril ho pravdepodobne pre kráľa Ľudovíta XIII., odvtedy ho vlastnila francúzska kráľovská rodina. Do Anglicka ho priviezla roku 1625 Mária Bourbonská, ktorá sa vydala za Karola I. Stuarta. Práve v súpise jeho majetku sa obraz Spasiteľ sveta objavuje po prvý raz.
V roku 1763 zmizol a nebolo po ňom ani vidu, ani slychu. Až koncom 19. storočia sa obraz poškodený pokusmi o zreštaurovanie ocitol v zbierke britského obchodníka a zberateľa Francoisa Cooka. Kristova tvár mala na ňom briadku a fúzy aj premaľované vlasy. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia panoval názor, že ide o dielo Leonardovho žiaka. Aj preto sa na londýnskej aukcii Sotheby's predalo za „smiešnych“ štyridsaťpäť libier. Na ďalších takmer päťdesiat rokov sa znova stratilo.
Obraz, považovaný za kópiu a charakterizovaný ako „temná a pochmúrna troska“, získal na regionálnej aukcii v Spojených štátoch v roku 2005 nový majiteľ za 10-tisíc dolárov. Až o šesť rokov neskôr po jeho zreštaurovaní a odstránení viacerých vrstiev dobových premalieb dospeli odborníci k verdiktu, že Spasiteľ sveta je skutočne dielom Leonarda da Vinciho.
V tom čase sa dielo objavilo aj na jedinečnej výstave v Londýne, ktorá prezentovala deväť obrazov renesančného génia. Skončilo vtedy v rukách nemenovaného európskeho zberateľa, ktorý ho kúpil za necelých 80 miliónov dolárov. Keď ho o dva roky neskôr „strelil“ podľa predpokladov Dmitrijovi Rybolovlevovi, dobre zarobil. Podľa informácií webu artnet.com zaň v roku 2013 zaplatil ruský miliardár 127,5 milióna dolárov.
Spasiteľ sveta zosadil z prvej priečky rebríčka najdrahších na aukcii predaných obrazov Picassove Alžírske ženy (179,4 milióna dolárov). Na tretie miesto klesol Modiglianiho Ležiaci akt (170,4 milióna dolárov). S umením sa obchoduje aj mimo aukčných siení, najvyššiu známu sumu zaplatil pred dvoma rokmi nový majiteľ pri súkromnom predaji za obraz Výmena Willema de Koonig (300 miliónov dolárov).