Foto: Wikimedia (Public Domain)
Záznamy renesančného génia tu budú vystavené od októbra budúceho roka do januára 2019. V tom istom roku uplynie 500 rokov od smrti toskánskeho rodáka. Spoluzakladateľ firmy Microsoft zaplatil za knihu v roku 1994 30,8 milióna dolárov a dlho bola najdrahšou knihou na svete. V septembri tento rekord prekonal rukopis Knihy Mormónovej, ktorú Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní kúpila za 35 miliónov dolárov.
Leonardove zápisky sa do Talianska vrátia na základe dohody, „na ktorej sme intenzívne pracovali od roku 2015, keď bol rukopis vystavený v Minneapolise“, uviedol riaditeľ galérie Uffizi Eike Schmidt. Naposledy bol denník v Taliansku vystavený v roku 1995.
Kódex, ktorý vznikol asi v rokoch 1506 až 1510, je pomenovaný podľa Thomasa Cokea, neskoršieho grófa z Leicestru, ktorý ho kúpil v roku 1717. Z jeho pozostalosti ho v roku 1980 získal americký podnikateľ Armand Hammer, ktorý ho premenoval na Codex Hammer. Pôvodný názov vrátil Leonardovmu zápisníku v roku 1994 Gates. Z tridsiatich vedeckých denníkov Leonarda da Vinci je Leicesterský rukopis zrejme najznámejší.
Rukopis umožňuje nahliadnuť do zvedavej mysle renesančného umelca, vedca a mysliteľa. Skladá sa zo 72 rukou písaných strán viazaných v červenej koži a obsahuje 360 nákresov, ktoré ilustrujú Leonardove pokusy na poli hydrauliky, geológie, paleontológie, mechaniky a astronómie. Renesančný vedec vo svojom denníku navrhol aj veci na svoju dobu nevídané: ponorku a skafander.
Leonardo vo svojich zápiskoch napríklad vysvetľuje, prečo môžeme nájsť skameneliny vo vysokých polohách. Domnieval sa, že hory predtým tvorili morské dno a až neskôr sa postupne vyzdvihli. Dominantnou témou Leicesterského rukopisu sú záznamy pozorovania pohybu vody. Z toho, ako voda pri toku reaguje na rôzne prekážky, odvodil renesančný vedec odporúčania uplatňované pri stavbe mostov a tiež rady, ako predchádzať erózii.
