Úradný zákaz znamenal rozkvet betlehemov

, 24.12.2017 09:00

Chatrný chliev. V jasličkách na slame leží novorodenec. Vedľa Mária a Jozef, prichádzajú k nim pastieri aj traja králi s darmi.

Scéna vyrozprávaná na reliéfoch gotických oltárov ožíva v predvianočnom čase aj v priestore už takmer osem storočí. „Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehoľného rádu františkánov. Na Vianoce v roku 1223 nad talianskym mestečkom Greccia uložil do jasličiek vystlaných slamou živé bábätko, na ktoré dohliadali Jozef s Máriou, nechýbal ani živý osol a vôl. Chcel ľuďom vyrozprávať divadelným spôsobom pôsobivý príbeh narodenia Ježiša Krista,“ dočítate sa na paneli vítajúcom návštevníkov výstavy Mystérium Vianoc v dolnokubínskej Oravskej galérii.

Ondrej Šteberl: Požehnané Vianoce.
Ondrej Šteberl: Požehnané Vianoce. Autor: Oravská galéria

Betlehem z Trstenej je najstarší zo zachovaných, ktorý sa nachádza v jej zbierkach. Jeho vznik je pravdepodobne spojený s pôsobením františkánov, ktorí prišli na hornú Oravu v roku 1772. „Oravské betlehemy nesú znaky prostredia, v ktorom vznikali, preto obsahujú okrem postáv svätej rodiny najčastejšie aj figúry valachov, ovce, barany, kozy, psy i somáre. Valach sa často zobrazuje ako zbojník oblečený v zelenej košeli a súkenných nohaviciach s píšťalou a kapsou. Ostatné postavy sú zvyčajne oblečené do oravského odevu,“ hovorí kurátorka výstavy Eva Ľuptáková.

Na našom území sa síce začali jasličky udomácňovať koncom 13. storočia, stavaniu betlehemov však najviac prialo obdobie baroka. Zmenili sa na veľkolepé a honosné inštalácie, ktoré nechýbali v žiadnom kostole. „Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre prílišnú honosnosť. Úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch,“ pokračuje kurátorka a riaditeľka Oravskej galérie.

Aj keď majú oravské betlehemy veľa spoločných znakov, rozlišujú sa podľa miesta, pre ktoré boli určené, a podľa funkcie, ktorú mali plniť. Z klasickej podoby, charakteristickej pre kostoly, vychádzali betlehemy určené pre domácnosti. Postavičky niektorých sa neskôr dokonca vďaka dômyselnej mechanike aj pohybovali. A betlehemci zas nosili so sebou prenosné, aby do domácností, ktoré navštívili, vniesli vianočnými hrami sviatočnú atmosféru.

S prenosným betlehemom križoval v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia slovenské, moravské i české dediny a mestečká aj Štefan Siváň. On si ho však aj sám vyrezal. „Betlehem i figúrky, tzv. bôžatá, si sám aj polychromoval. Pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík,“ pripomína Eva Ľuptáková. Od výroby betlehemov sa roľník a kolár, ktorý celý život robil na gazdovstve, dostal k vyrezávaniu najrôznejších sošiek. Rodák z oravského Babína sa časom stal jedným z najvýznamnejších insitných sochárov. Jeho drevené plastiky, ktoré obdivoval svet, boli dokonca začiatkom osemdesiatych rokov ozdobou aj veľkolepej prehliadky insitného umenia v Paríži.

Kolekciu zostavenú z bohatých zbierok Oravskej galérie dopĺňajú aj ďalšie pozoruhodnosti. „Napríklad tabuľový betlehem z Tvrdošína, vyrezávané betlehemy oravských rezbárov Ignáca Marcoňa, Ignáca Masničáka, Štefana Siváňa mladšieho aj zástupcov štyroch generácií rodiny Medveckých Beňovcov z Tvrdošína. Dopĺňajú ju maliarske diela s adventnou a vianočnou tematikou insitných tvorcov Jula Považana, Ondreja Šteberla, Juraja Lauka a Michala Škrovinu aj historické tlače s tematikou Narodenia,“ dodáva kurátorka. Výstava Mystérium Vianoc z cyklu Pohľady do zbierok potrvá do 1. februára.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Oravská galéria #Betlehem z Trstenej
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk