Kto bol ich autorom? Kedy a kde vlastne 24 fotografií, ktoré sa zachovali na štyroch rolkách filmu, vzniklo? To všetko ostávalo tajomstvom. Záhada nedala spávať americkému elektrotechnikovi Billymu Klüverovi, ktorý sa rozhodol ju koncom 70. rokov rozlúštiť.
Foto: VENO PILON
Pátraním v životopisoch postáv z čiernobielych snímok dospel k záveru, že autorom bol Jean Cocteau. Francúzsky spisovateľ, dramatik, výtvarník, režisér a jedna z najvplyvnejších postáv parížskej medzivojnovej avantgardy vzal totiž občas do rúk aj fotoaparát. Meraním budov, dĺžky tieňov, zbieraním informácií o polohe Slnka dokázal určiť aj deň a presný čas ich vzniku. Fotografie skupinky umelcov, putujúcich parížskymi ulicami, ktorú Cocteau zvečnil 12. augusta 1916, dokázal napokon aj chronologicky zoradiť. A rozprával príbeh Popoludnie na Montparnasse, do ktorého sa možno „začítať“ na výstave v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.
V ten deň Cocteau požiadal Picassa, aby spravil výtvarné návrhy pre balet Parade, ku ktorému napísal scenár a Satie skomponoval hudbu. Neskôr v naštudovaní Ruského baletu žal ohromné úspechy. Pre Picassa to bol mimoriadny okamih, pretože scénu a kostýmy pre ruský cársky balet navrhoval po prvý raz. Možno aj preto sa na jednej z fotografií vtedy už slávny v Paríži žijúci španielsky umelec pred objektívom vôbec prvýkrát usmieva.
Zábavné putovanie umelcov sa začína na balkóne Cocteauovho apartmánu. Pred vychytenou kaviarňou Café de la Rotonde sa pridávajú ďalší, prechádzajú bulvármi Montparnasse a Raspail, posedávajú na terase kaviarne… Na zastávke metra si pre pobavenie dokonca „zahrajú“ scénku o čističovi topánok, ktorého klientovi vyťahuje zlodej z vrecka peňaženku. Sleduje ich Picasso s fajkou v ústach, z ktorého je na fotografii len tieň. O hodinu neskôr rozohrajú ďalšiu scénku o kňazovi a žobrákovi pred kostolom Notre-Dame-des-Champs. Atmosféra fotografií napovedá, že vznikali spontánne. Ich dokumentárnu hodnotu obohacuje príbeh o (ne)všednom popoludní avantgardných umelcov.
S Cocteauovým „fotodokumentom“ vedie dialóg kolekcia Bohémi z Montapnassu. Pod cyklus portrétov sa podpísal slovinský maliar a fotograf Veno Pilon, ktorý sa koncom 20. rokov usadil v Paríži. Umelcov zachytáva v prostredí, ktorým charakterizuje ich umelecké smerovanie. Ossipa Zadkina, Giorgia Chirica, Othona Frieza či Olgu de Boznansky portrétuje v ich ateliéroch. Sláva niektorých „bohémov“ z 30. rokov prežila dodnes, mená iných zapadli prachom zabudnutia.
Pre „zvečnenie“ tanečníka Tonyho Gregoryho volí rozohranú scénku – muž s maskou vystupuje ladným krokom z rámu obrazu. Surrealistickú maliarku Leonor Fini zas premenil na divu. Nostalgickú situáciu fotografie V kaviarni Café le Dôme azda ani inscenovať nemusel – za malým okrúhlym stolíkom sedí osamelý muž s hlavou v dlaniach, ktorý už toho asi dosť vypil. Pri návrhu plagátu pre film La Rue dokonca nápadito využil princíp montáže.
Obe výstavy sú objavnou výpravou na Montparnasse a predstavujú hviezdy, ktoré v prvej tretine 20. storočia vládli nielen parížskym umeleckým kruhom. Do inšpiratívnej minulosti sa možno v Stredoeurópskom dome fotografie vnoriť ešte do konca tohto týždňa.
