Z Mosta SNP je pamiatka. Aj napriek Bratislave

18.05.2018 12:00
most snp, novy most
Z Mosta SNP je od stredy národná kultúrna pamiatka. Autor: ,

Spolu s Bratislavským hradom a Dómom svätého Martina vytvára charakteristickú siluetu hlavného mesta Slovenska.

Most SNP, o ktorom je reč, vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad tak nevyhovel žiadosti Bratislavy, ktorá chcela viac času na to, aby mohla stav mosta preskúmať.

„Pamiatkový úrad SR vychádza zo skutočnosti, že Most SNP je hodnotným architektonickým a technickým dielom 20. storočia, dokladajúcim dobové stavebné vzopätie a stelesňujúcim celý rad princípov moderny. Jeho výrazná architektonická kvalita je neoddeliteľne spojená s funkciou a konštrukčnými princípmi. Asymetrické, kompozične vyvážené riešenie s nakloneným pylónom vyjadruje odvahu a futurizmus moderny,“ píše Pamiatkový úrad vo svojom rozhodnutí. „Jeho subtílne elegantné krivky však stelesňujú v podstate nadčasové architektonické a výtvarné hodnoty,“ dodáva úrad s tým, že Most SNP je nielen architektonicky, ale aj konštrukčne mimoriadne odvážnym dielom a na Slovensku nemá obdobu.

Proces vyhlasovania za pamiatku sa začal vlani v novembri. Bratislava ako vlastník a správca mosta niekoľkokrát žiadala, aby Pamiatkový úrad posunul termín na dodanie jej stanoviska s odôvodnením, že na posúdenie potrebuje viac času. Úrad jej viackrát vyhovel. Poslednýkrát, keď Bratislava žiadala, aby úrad lehotu predĺžil do konca roka, jej už Pamiatkový úrad nevyhovel. „Pamiatkový úrad SR stavia týmto vlastníka mosta do nevýhodnej situácie. Mesto ako vlastník a správca mosta totiž nevie bez technickej diagnostiky mosta pred vyhlásením Mosta SNP za národnú kultúrnu pamiatku posúdiť napríklad skryté vady konštrukcie alebo rizikovú mieru narušenia nosného systému, ktoré môže viesť k takým veľkým sanačným zásahom do diela, že budú v rozpore s predmetom pamiatkovej ochrany,“ citujú stanovisko mesta pamiatkari. Proti vyhláseniu sa možno do pätnástich dní odvolať, mesto tak zrejme nespraví. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal totiž na facebooku rozhodnutie úradu komentoval slovami: KONEČNE. O Moste SNP sa v posledných dňoch hovorilo aj v súvislosti so zvláštnou stavbou, ktorá sa pod ním objavila, hoci pôvodne vraj malo ísť iba o rekonštrukciu vstupu do reštaurácie UFO. Nesrovnal požiadal spoločnosť Zemegula, ktorá tam stavia, o okamžité zastavenie prác.

Mal tam byť už pred 100 rokmi

Projekt Mosta SNP, ktorý sa v rokoch 1993 – 2012 volal Nový most, vznikol koncom 60. rokov a do prevádzky ho odovzdali v roku 1972. Za obeť mu vtedy padla veľká časť bratislavského Podhradia vrátane synagógy v maurskom štýle a častí Vydrice. „Tento zásah do historickej mestskej štruktúry sa však dá považovať za ukážkový príklad modernistického mestského urbanizmu, ktorý rázne odsúva staré hodnoty v prospech progresívneho napredovania a modernizácie,“ píšu pamiatkari.

Na tom, že je Most SNP národnou kultúrnou pamiatkou, má zásluhu Ústav stavebníctva a architektúry SAV, ktorý podal žiadosť o zápis. Profesorka Henrieta Moravčíková, ktorá vedie architektonickú časť ústavu, vyvracia námietku hlavného mesta, že urbanistická hodnota je v podklade k vyhláseniu spracovaná tendenčne a „nie je správne vyhodnotený fakt, že predmetné územie malo pred výstavbou mosta veľkú historicko-urbanistickú hodnotu, ktorú výstavba mosta zničila“.

„Väčšina diel, ktoré vznikli v druhej polovici 20. storočia v zmysle moderného urbanizmu alebo modernej architektúry, tak sa k historickým štruktúram správali rovnako, to znamená, že ich prekrývali, likvidovali, nahrádzali. Je to súčasť toho, čo znamená moderná architektúra,“ tvrdí Moravčíková. „Toľkokrát spochybňované umiestnenie mosta a jeho zásah do historickej štruktúry v podstate možno nájsť už na sklonku 19. storočia, keď sa začalo prvýkrát hovoriť o regulačnom pláne mesta. Mosty, ktoré vtedy vizionársky v Bratislave situoval budapeštiansky profesor Antal Palóczi, boli vlastne umiestnené na úplne rovnakých miestach ako dnes existujúce premostenia,“ upozorňuje.

„Jedným z prvých iniciovaných mostov mal už vtedy pred 100 rokmi byť práve most na mieste dnešného Mosta SNP. V tom čase, hovorím o rokoch 1908 – 1918, sa uvažovalo, ako prestavať Podhradie. Už vtedy bolo vnímané ako problematická, nehygienická časť mesta, samozrejme v zmysle vtedajšej paradigmy, ktorá hovorila o ozdravovaní miest a odstránení rôznych chudobných, zle vystavaných štvrtí. Umiestnenie mosta teda nie je žiadny komunistický konštrukt, ale má svoje historické pozadie. Nakoniec Podhradie v roku 1913 vyhorelo a diskusia o ňom nadobudla v Bratislave ozaj obrovskú intenzitu. Keď si pozriete dobovú tlač, píše sa tam o ňom ako o štvrti, ktorá je aktuálne hanbou mesta, treba ju modernizovať, treba urobiť novú parceláciu, pôvodné domy, ktoré sú nevyhovujúce aj z hygienického aj z estetického hľadiska, treba nahradiť modernou výstavbou. Myšlienka umiestniť sem most a prestavať Podhradie je živá od roku 1908. Vtedy bola prvýkrát na papieri,“ povedala Moravčíková.

Patril k najväčším

Most, ktorý neslúžil iba doprave, ale tiež ako nosič vodovodu a teplovodu pre rastúcu Petržalku, vytvorili architekti Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň a statik Arpád Tesár. Most síce váži 11-tisíc ton, ale podľa pamiatkarov sa na ňom prejavuje „antigravitačný“ trend neskorej moderny a pôsobí ľahko, elegantne a subtílne – aj vďaka tomu, že konštrukcia nemá podporu vo vodnom toku Dunaja.

Most SNP bol prvým asymetrickým lanovým mostom na Slovensku a iba druhým vo svete. V čase vzniku bol tiež štvrtým najväčším zaveseným mostom na svete. „Je to jedno z mála architektonických diel na Slovensku, ktoré sú súčasne aj technickými alebo mostnými dielami a parametre výnimočnosti dosahujú nielen v architektonickom stvárnení, ale aj v ambicióznosti konštrukčnej stránky mosta. Zároveň most symbolizuje aj isté veľmi úspešné obdobie v slovenskej kultúre. Sú to 60. roky, ktoré sú známe spoločenským uvoľnením a s tým súvisiacou energiou v oblasti umenia a architektúry, ktorá sa mohla preniesť do realizácie konkrétnych diel,“ povedala Moravčíková.

O zápis Mosta SNP do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sa oddelenie architektúry Slovenskej akadémie vied pokúšalo už od roku 2008. Pamiatkový úrad vtedy organizoval veľkú medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa začalo hovoriť o ochrane architektúry druhej polovice 20. storočia.

„Vtedy sme zostavili zoznam piatich najvýznamnejších diel modernej architektúry tohto obdobia na Slovensku. Boli medzi nimi Slovenský rozhlas, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, Most SNP, obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave a Športová hala na Pasienkoch v Bratislave. Týchto päť diel sme trikrát podávali ako podnety na zápis,“ povedala Moravčíková s tým, že päticu považovali za to najdôležitejšie, čo urgentne treba chrániť, lebo je to ohrozené. „Opakovane sme narážali na nevôľu Pamiatkového úradu vôbec chrániť diela druhej polovice 20. storočia. Dôvodom a argumentom bolo, že tie diela sú často kontroverzné, do historických štruktúr vstupovali pomerne radikálne a nie sú to bezproblémové objekty, ako je nejaký barokový palác. Takže tá nevôľa bola aj pochopiteľná, ale zároveň neospravedlniteľná, lebo všade vo svete už takéto diela dávno požívajú pamiatkovú ochranu,“ dodala Moravčíková s tým, že z pätice nie sú dnes chránené iba komplex na Kamennom námestí a hala na Pasienkoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#národná kultúrna pamiatka #Most SNP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk