Podmanivú krásu vidieckych drevených chalúp dokázal povýšiť optikou fotoaparátu aj spôsobom inštalácie. „Od začiatku mi bolo jasné, že pôjdem cestou detailov a že z nich spravím hru, zloženú zo štvorcov. Celý fór je založený na tom, že nepodávam charakteristiku jednotlivých domov prvoplánovo, ale abstraktnejšie,“ vysvetľuje pre Pravdu fotograf. „Vytiahol som grafické prvky, ktoré pôvabne korešpondujú s dreveným podkladom a ďalšími prvkami, ktoré sa na domoch vyskytujú vrátane domových čísel,“ pokračuje.
V rafinovaných kompozíciách fotoobjektov raz zasvieti okno, inokedy sväté obrázky, ale aj kohút, čo sa prechádza na priedomí. Niekedy mu na hravé dobrodružstvo objavovania stačia štyri detaily, inokedy ich pri výtvarnom riešení využije aj sedem. Nejde o náhodne zoskupenie príťažlivých detailov, ich pozície má vopred dôkladne premyslené. Každý objekt predstavuje jeden dom. „Celky sú uzavreté, iba niekedy použijem malé zmeny, ktoré sú kompromismi vo vzťahu k výstavnému priestoru. Ako napríklad v Stredoeurópskom dome fotografie, kde som jeden zo štvorcových detailov fotoobjektu zalomil v rohu miestnosti o deväťdesiat stupňov, čím sa výtvarná kompozícia posunula aj na druhú stenu,“ pripomína Jaroslav Horečný.
Dedinka skrytá v kotline Strážovských vrchov neveľmi vzdialená od prameňa Rajčianky nemá ani stopäťdesiat obyvateľov. V Žiline žijúci fotograf ju spoznával od detstva. Najprv cez nedeľný výlet s rodičmi, potom s bratancom z Francúzska, ktorému ju predstavil ako atrakciu, neskôr ako vysokoškolák si zasa cez prázdniny privyrábal ako brigádnik závozník v aute, čo za každého počasia rozvážalo mlieko. „Krátko po úsvite som nasával atmosféru dediny aj grafickej výzdoby domov stále zahalenej nezodpovedanými otázkami,“ spomína autor.
Spoznal veľa Čičmancov a keďže v podvedomí mal stále vizuálne obrazy grafiky, ktorými si zdobili svoje domy, snažil sa prísť na to, prečo to robia. „Žijú veľmi odrezaní od sveta, hľadali si teda hru, ktorá by im osviežila život. Aj v oravských obciach sa na ochranu pred škodcami používa na domoch vápno, ale nemajú ornamenty. Myslím si, že história Čičmian, odrezanosť lokality od civilizácie a zábavy, aj introvertná mentalita obyvateľov – to všetko ich doviedlo k tomu, že sa začali hrať so zdobením domov. Tak ako si podľa svojho vkusu prispôsobujeme doma interiér, tak oni svojmu vkusu prispôsobujú výzdobu domov,“ dodáva Jaroslav Horečný. Jeho výstava Čičmianske domy, ktorá diváka rozhodne chytí, bude v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave do 2. septembra.
