Rovnaký názor má aj Nadácia Cvernovka, ktorá pre verejnosť pripravila sériu podujatí s názvom Okupácia 1968. V bratislavskej Novej Cvernovke čaká v piatok a v sobotu na návštevníkov nielen vernisáž tematickej výstavy, ale aj mnohé diskusie či filmové projekcie.
„Projekt Okupácia 1968 sme sa rozhodli robiť z jednoduchého dôvodu – ide o mimoriadne dôležitý moment našej histórie, ktorý do veľkej miery určuje súčasný stav spoločnosti. V rámci výstavy kladieme ľuďom otázku, či aj dnes čelíme alebo nečelíme hrozbe okupácie demokratických hodnôt,“ približuje projekt režisér a jeden zo zakladateľov Nadácie Cvernovka Viliam Csino.
Povaha tohto obdobia podľa jeho slov pripomína prah medzi kontaktnou a dávnou históriou, aj keď to tak generácia dnešných tridsiatnikov nevníma. „Pre nich sú to čiernobieli Husákovia, Dubčekovia či tanky… Všetko sa im zlieva dokopy s druhou svetovou vojnou a rozlíšenie klesá. Dôvodov je viac a jedným z nich je aj laxnosť v prístupe vzdelávacieho systému k slovenským moderným dejinám 20. storočia,“ dodáva režisér.
Aj keď projekt nesie názov Okupácia 1968, ťažiská výstavy sú postavené na dvoch otázkach: prečo sem tanky prišli a čo sem priniesli. Výstava sa skladá z troch častí – obdobia Pražskej jari, invázie a následnej normalizácie, pričom augustu 1968 sa venujú len fotografie. Väčší dôraz autori venovali práve príčinám a následkom okupácie. Obdobie Pražskej jari približuje časová os s chronologickým sledom udalostí nielen v Československu, ale aj vo svete. Celkový kontext je podľa Viliama Csina jedným z kľúčov k pochopeniu roka, ktorý výrazne hýbal oboma stranami železnej opony.
„Keď pri téme Pražská jar opomenieme študentské demonštrácie v Berlíne, Paríži, New Yorku či vo Varšave, nejde o úplne celistvý obraz. Z globálneho hľadiska je rok 1968 vnímaný ako generačná záležitosť. Vo Francúzsku študovalo koncom 60. rokov na vysokých školách 170-tisíc ľudí, čo bolo najviac od druhej svetovej vojny. Dostali výborné vzdelanie a na jeho základe začali klásť otázky. V každej krajine znela generačná otázka trošku inak. Vo Francúzsku sa pýtali: Čo ste počas koloniálneho obdobia robili v Afrike? V Nemecku sa pýtali: Čo ste robili počas nacizmu? V Československu otázky smerovali k 50. rokom: Čo ste robili počas stalinizmu? Prečo zomrela Milada Horáková? Toto sa snažíme vysvetliť aj na našej časovej osi,“ priblížil jednu časť výstavy Csino.
V časti venovanej normalizácii sa podľa jeho slov rozhodli ísť opačným smerom a z tekutej, sivej a nekontrastnej doby sa snažili vytiahnuť jej esenciu: „Milan Šimečka napísal počas normalizácie knihu Obnovenie poriadku a podľa môjho názoru ide o jeden z textov, ktoré najpresnejšie vystihujú danú dobu. To, ako sa spoločnosť znormalizovala a ako sa udial obchod medzi ľuďmi a štátnou mocou. Aj keď táto dohoda nebola spísaná, všetci o nej vedeli. Finálna časť výstavy je zložená z jeho textu a dvoch fotografií, ktoré pre nás predstavujú dva behy normalizačnej éry.“
Na výstave spolupracovala Nadácia Cvernovka aj s Ústavom pamäti národa, konkrétne s historikom Ľubomírom Morbacherom, ktorý prevádzkuje iniciatívu Living Memory. Členovia občianskeho združenia, ktoré sa venuje totalitám na našom území v 20. storočí, budú v kulisách výstavy dvakrát do týždňa prednášať aj študentom stredných škôl. Prvá komentovaná prehliadka sa uskutoční už v piatok o 11. hodine. Prehliadky určené študentom stredných škôl budú sa budú konať v priestoroch Novej Cvernovky až do 31. septembra. Do tohto dňa bude výstava zadarmo prístupná aj verejnosti.
Na tému okupácie v piatok večer o 17. hodine nadviaže aj premietanie dokumentu Spýtaj sa vašich 68 či následné diskusie „Prečo to tí mladí riešia?“ a „Normalizácia – fenomén doby“. V prvej časti sa predstavia Barbora Berezňáková, režisérka filmu Spýtaj sa vašich 68, Rastislav Kalnovič, autor pohľadnicového bilbordu adresovaného Nočným vlkom, a Ivan Fielder, realizátor kampane Nerozumieme.sk.
Nasledovať bude obsiahlejšia diskusia s historikom a autorom biografie o Gustávovi Husákovi Michalom Macháčkom, psychiatrom Péterom Hunčíkom a sociológom Michalom Vašečkom. Sobotný diskusný program zase zacieli na umenie a tvorivých ľudí v čase normalizácie, ktorí spoluvytvárali identitu štátu. Návštevníci si pri tejto príležitosti môžu pozrieť aj dokument režiséra Patrika Lančariča Válek, ktorý približuje jednu z najrozpornejších osobností kultúry tohto obdobia.