Juraj Hovorka sa narodil 17. mája 1926 v obci Vikýřovice v českom okrese Šumperk. V rokoch 1951 až 1956 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Vo vzdelávaní prešiel grafikou, maľbou, sochárstvom. Jeho tvorba má dve paralelné línie, monumentálno-dekoratívnu a realistickú.
Vytváral figurálne diela, komorné plastiky i monumentálno-dekoratívne práce určené pre architektúru. Uplatňoval tvarovú štylizáciu, ktorou zdôrazňoval objem, štruktúru, metaforu a lyrickú symboliku.
„Do sochy musíte niečo vdýchnuť a to vdýchnutie prechádza cez prsty. Keď som bol vo Florencii, bol som veľmi zvedavý na Michelangelovho Dávida. Lenže na námestí je kópia. Keď som neskôr videl originál, bolo to úplne niečo iné. Rozdiely v presune hmoty sú síce iba desatinky milimetrov, ale to je to vdýchnutie umelca, ktorý to dokáže dotiahnuť v reči tvaru. Preto mám najradšej to doťahovanie,“ tvrdil akademický sochár Juraj Hovorka.
Spoločne so sochármi Tiborom Bártfayom a Karolom Lackom v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom a Jurajom Hlavicom sa umelec podieľal na vytvorení známej fontány Družba na bratislavskom Námestí slobody. Medzi inými je tiež autorom fontány a vodnej kaskády s názvom Lipový kvet pred budovou Národnej rady SR na hradnom kopci v Bratislave.
Medzi jeho ďalšie sochárske skvosty, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, patria diela Sediaca, Nezistený, Tri priateľky, Fraňo Kráľ, Ufo, Tatranský prameň, Pamätník námorníkov sovietskej armády, Dievča s holubicou.
Uznávaný tvorca už vo vysokom veku počas podujatia šiesteho ročníka podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad v roku 2014 diskutoval s návštevníkmi napríklad o Námestí slobody a svojom najznámejšom diele – fontáne Družba. „Okrem kameňa ma fascinuje voda, a ak tam netečie, je to zabité. Ale ak tečie cez tie kaskády, fontána doslova ožije,“ povedal výtvarník.
