Umelci ako hrdinovia

V dňoch 19. – 25. septembra sa v čínskom Pingyao konal už 18. medzinárodný fotografický festival (známy aj pod skratkou PIP) – najstarší a jeden z najväčších v Čínskej ľudovej republike.

09.10.2018 16:00
Rudolf Sikora Foto:
Kurátorka výstavy Umelec ako hrdina v čínskom meste Pingyao Irina Čmyreva a ocenený slovenský výtvarník Rudolf Sikora.
debata

V rámci medzinárodného programu a výstavy, ktorú pod názvom Artist as Hero/Umelec ako hrdina pripravila renomovaná kurátorka Irina Čmyreva, sa predstavil aj významný slovenský umelec Rudolf Sikora. Za vystavenú kolekciu diel získal cenu festivalu.

Čínske Pingyao s prídomkom „staré mesto“ nepatrí zatiaľ do itinerárov väčšiny slovenských cestovných kancelárií. Je to veľká škoda, pretože ide o jedinečné, intaktne zachované stredoveké mesto z 15. storočia (na ploche približne 6 × 6 km) obkolesené mohutnými hradbami. Od roku 1997 je tento pamiatkový komplex pod patronátom UNESCO. Každý rok sa toto historické mesto stáva dejiskom veľkého stretnutia fotografov z celej Číny, ako aj zo sveta na známom medzinárodnom fotografickom festivale, ktorý sa čoraz viac otvára svetu ako pluralistická platforma čo najrozmanitejších fotografických názorov a jazykov.

Celé mesto týždeň v septembri žije fotografiou a prúdia sem návštevníci z celej krajiny. Na výstavy je určených niekoľko renovovaných bývalých priemyselných komplexov, ale fotografie nájdete inštalované všade po meste aj pod holým nebom. Neodmysliteľnou súčasťou sú hostia festivalu (medzi nimi bol tento rok známy americký fotograf Neil Slavin), ale najmä diváci, ktorých poznáte hlavne podľa veľkých a profesionálnych fotografických prístrojov – Číňania vôbec fotia všade a všetko – akoby sa dívali na svet prostredníctvom „interfejsu“ oka kamery, mobilného telefónu alebo elektronickej obrazovky. Často sa ich obľúbeným objektom stane hocijaký Európan alebo Američan s „veľkým nosom“ (ako nás medzi sebou volajú) vyšší ako 180 cm…

Vari najväčším prekvapením bola reakcia... Foto: KATARÍNA BAJCUROVÁ
Rudolf Sikora Vari najväčším prekvapením bola reakcia čínskych návštevníkov na diela slovenského umelca, malých i veľkých.

Ale vážne. Každodenná návštevnosť tohto podujatia by sa dala – v našich pomeroch – prirovnať vari len k Bielej noci, festivalu súčasného umenia, ktorý sa v poslednom čase teší enormnej návštevnosti (keby sa to dalo povedať aj o iných výstavných a kultúrnych podujatiach na Slovensku…)

Siedmi z piatich krajín

Tento rok bol jedným z čestných hostí festivalu, ktorého ústrednou témou bolo globálne zdieľanie inovácií, slovenský výtvarník Rudolf Sikora. Do svojej výstavy pod názvom Umelec ako hrdina ho zaradila kurátorka Irina Čmyreva z Moskvy, okrem iného umelecká riaditeľka prestížneho festivalu PhotoVisa v Krasnodare (v minulosti viackrát spolupracovala so Slovenskou národnou galériou; v súčasnosti prednáša a pripravuje výstavy po svete, naposledy výstavu Alexandra Rodčenka v Buenos Aires).

Koncízne vybudovaná expozícia predstavila diela siedmich umelcov z piatich krajín, každého v samostatnom bloku, pričom sa kurátorka pozrela z rôznych aspektov a uhlov pohľadu na problematiku identity umelca a jeho miesta vo svete, rozvinula ho v siedmich, pôsobivých príbehoch.

Americká fotografka Laurie Lamprechtová ukázala identitu svetoznámeho umelca Roya Lichtensteina cez priestor – ateliér, v ktorom pracoval. Češka Gabriela Kolčavová z Brna sa na ňu pozrela cez pohľad na svoju komunitu priateľov. Maria Kožanovová, žijúca v Nemecku, skúmala samu seba optikou otca, známeho fotografa. Alexander Kitajev z Ruska, kedysi člen neoficiálnych zoskupení, zas svoju osobnosť ukryl za portréty ľudí, ktorých pozýval do svojho ateliéru na neverejné diskusie. Jeho krajan Vadim Guščin v sekcii Umelec verzus učiteľ venoval sériu minimalistických kompozícii z kníh významnému ruskému umelcovi Vladimirovi Nemuchinovi. Andrej Čezin zas vtipne skúmal kategóriu vplyvu – cez banálny motív špendlíkovej hlavičky transformoval ikonické diela dejín moderného umenia.

Zrozumiteľné aj bez slov

V záverečnej sekcii venovanej dielu Rudolfa Sikoru pod názvom Umelec verzus umelec kurátorka vystavala kolekciu trinástich emblematických diel autora okolo ústrednej inštalácie Sám proti sebe, v ktorej svoje ego konfrontuje s ničím menším ako s vesmírom, s otázkami života a smrti, dobra a zla, slobody a neslobody. Túto výstavu čaká pravdepodobne ešte niekoľko repríz na iných miestach Číny.

Vari najväčším prekvapením však bola reakcia čínskych návštevníkov na diela slovenského umelca, malých i veľkých, ktorí nepotrebovali žiadne slová ani preklady. Okamžite hravo a spontánne reagovali na vizuálny a akčný moment Sikorových fotografií a akoby sa sami chceli stať súčasťou ich deja. Fotografia, vizuálne umenie hovorí zrozumiteľným jazykom všade na svete…

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #PIP #Medzinárodný fotografický festival