Tváre cárov a cárovien pripomínajú veľké plátna, ale aj portréty na „drobnostiach“ ako hoci tabatierka či slonovinová plaketa. O zberateľskej vášni Petra I., ktorý dokázal v ateliéroch slávnych amsterdamských maliarov tých čias tráviť celé hodiny, hovorí výber z jeho zbierky obrazov, tapisérií i vzácneho čínskeho porcelánu. „Ak sa po mŕtvych lacno predávajú pekné obrazy a sochy, takéto veci si nenechajte ujsť a kupujte ich pre nás,“ zneli podľa kurátorky cárove inštrukcie obchodným agentom v Holandsku i Taliansku. V šľapajach panovníka, vďaka ktorému sa v Rusku objavili prvé umelecké zbierky, kráčali aj jeho nasledovníci na cárskom tróne.
K palácovému komplexu à la Versailles, určenému predovšetkým na zábavu, sa rozhodol vytvoriť aj záhrady, ktorej by sa vyrovnali tým, čo zdobili sídlo Ľudovíta XIV. „Celý deň som strávil vo versaillskej záhrade, preto boli pustené všetky fontány a vodné žartovné atrakcie. Vozili sme sa na člnoch na versaillskom jazere a kochali sa nádhernými fontánami,“ zaznamenal si Peter I. vo svojom cestovateľskom denníku. Zaumienil si však, že francúzsky vzor prekoná. A tak sa stal Peterhof presláveným ruským hlavným mestom fontán.
Príbeh zlatého veku Peterhofu rozpráva výstava v piatich kapitolách. V ich názvoch sú mená panovníkov: Peter I. a Katarína I., Imperátor Peter II., Imperátorka Anna I. Ivanovna, Imperátorka Alžbeta Petrovna, Imperátor Peter III., Imperátorka Katarína II. Okrem francúzskeho Versailles fascinovala Petra I. aj holandská architektúra. Pozval si popredných európskych architektov, aby mu jeho vysnívaný projekt premenili na skutočnosť. Alžbetu I. zas očarili teatrálne efekty baroka, ktoré prekvitali práve v období jej panovania. „Peterhof vnímala ako rodové hniezdo, kam sa mohli dostať iba vysokopostavení hostia, a rozvoj rezidencie považovala za rodinnú záležitosť,“ pripomenula Jelena Kaľnickaja. Na barokový prepych si však Katarína II. nepotrpela, v čase jej vlády ho nahradil striedmejší klasicizmus.
Trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený len jediný raz mimo Ruska – v Spojených štátoch, patrí k unikátom výstavy. Legenda podľa kurátorky hovorí, že jednou z obľúbených bytostí Kataríny II. bola sučka Zemira, ktorú často spomínala vo svojich listoch. Dokladom je vystavená porcelánová soška talianskeho chrta. Prezentované exponáty pripomínajú, ako sa žilo na cárskom dvore v časoch sviatočných, aj intímnejšiu podobu všedného života. Výstava predstavuje preto nielen umelecké vzácnosti zo zbierok ruských panovníkov, ale aj predmety každodennej potreby. Hráčsky, kartársky aj toaletný stolík, v tých časoch nesmierne obľúbené tabatierky, vázy, sošky, vejáre, kazety na ručné práce, slávnostný čajový servis, pozlátené príbory aj sadu obyčajného riadu. A, samozrejme, aj odevy ako mužský sviatočný oblek, mundúr dôstojníka či plášť – jepanča obšitý zlatým prámikom z garderóby Petra I.
„Výstava, na ktorej sme pracovali vyše roka, pozostáva z mnohých muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu,“ dodala kurátorka Jelena Kaľnickaja. Výstava, ktorá vznikla v spolupráci Historického múzea Slovenského národného múzea a Štátneho múzea Peterhof bude na Bratislavskom hrade do 31. marca 2019.
