Výstavný projekt premiérovo uvádzaný v Bratislave má podporiť súčasnú podobu objektu vrátane inštalácií ako osobitého spôsobu myslenia v priestore a nefiguratívneho jazyka foriem, tvarov a ich významových kontextov. Expozícia sa pritom sústreďuje na generácie umelcov, ktorí nastúpili na výtvarnú scénu po zmene režimu v roku 1989 a dnes figurujú aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Ide o umelcov narodených najmä v 60. a 70. rokoch, konkrétne od roku 1966 (Jiří Černický, Roman Ondak, Tomáš Vaněk) až po rok 1980 (Dominik Lang, Pavla Sceranková). Svoje práce prezentujú aj Viktor Frešo, Krištof Kintera, Marek Kvetan a Denisa Lehocká.
Výstava deviatich umelcov ukazuje postkonceptuálne prístupy a kriticky, ironicky i humorne reflektuje súčasný svet. Výtvarníci pri tvorbe objektov využili neklasické sochárske materiály, nájdené a odhodené predmety. “Je to skladané ako podivné starožitnícke stretnutie, bazár, výpredaj s istou melanchóliou za starými časmi. Objaví sa tu aj ‚postsocíkovská‘ estetika, ale aj estetika domáceho majstrovania – ‚kutilstva‘,“ priblížil Beskid inštaláciu, ktorá “pripomína neusporiadaný systém zberného dvora či podivnej zbierky minulosti a každodenné nájdené predmety kladie do nových vzťahov a súvislostí“.
Projekt tiež pripomenie estetiku lacných materiálov v bývalom Československu, panelákovú kultúru umakartu a hliníkových líšt. Historik umenia Beskid upozornil zvlášť aj na dva Černického objekty – “podivné zlepence panelákovej architektúry“ – Slamhouse a Kioskhouse, ktorý je poskladaný z plastických hračiek, suvenírov a rôznych nájdených predmetov. Pozornosť upútajú aj dva staré vyradené sídliskové výťahy na kolieskach od Freša, zabetónované robotnícke topánky od Kinteru či Scerankovej zakonzervovaná stolička.
“Toto laboratórne prostredie jednotlivých a roztrúsených objektov dokáže celkovo reflektovať aj súčasný globálny svet, “kríženie“ kultúr v politicko-sociálnom systéme či vo verejnom (mediálnom) priestore,“ hovorí kurátor, ktorý na začiatok a na koniec výstavy prizval špeciálnych hostí – dvoch renomovaných umelcov, o generáciu starších a skúsenejších, Jiřího Kovandu a Petra Rónaia. Neboli však vpustení do výstavnej “siene slávy“, ale zostávajú pred bránami tohto sveta, ich objekty sú vystavené vo vstupnej hale pod schodmi Kunsthalle.
