Edvard Munch sa narodil 12. decembra 1863 v nórskom Lotene do rodiny vojenského lekára. Matka aj sestra zomreli na tuberkulózu. S ich stratou sa ťažko vyrovnával. „Choroba, šialenstvo a smrť, boli čierni anjeli, ktorí držali stráž nad mojou kolískou a sprevádzali celý môj život,“ vravieval umelec.
Už v prvých kresbách zachytával svoje pocity a neobyčajný svet fantázie, ktorý podporoval jeho otec rozprávaním temných príbehov Edgara Allana Poea. Veľký vplyv na jeho tvorbu mala aj výchova. Otec svojim deťom neustále pripomínal mŕtvu matku, čo hraničilo až s obsesiou a náboženským fanatizmom.
V roku 1879 študoval na Kráľovskej akadémii umenia a dizajnu pod vedením Christiana Krohga. Potom pôsobil isté obdobie v Paríži, kde maliara nadchol impresionizmus. V tvorbe umelca vystupuje do popredia najmä symbolizmus.
Poznačený tragickými úmrtiami svojich blízkych, sa stal majstrom zobrazovania úzkosti. Munchove diela sa stali hlavným inšpiračným zdrojom pre expresionistické hnutie začiatku 20. storočia, ktoré našlo živnú pôdu najmä v Nemecku, ale výrazne utváralo modernu v celej Európe.
Únia berlínskych umelcov maliara v roku 1892 pozvala do Berlína, ale jeho vystavené obrazy vyvolali škandál a výstavu diel prameniacich z jeho najhlbšieho vnútra po týždni uzavreli. Paradoxne mu to prinieslo popularitu. V období nacizmu Munchovo dielo považovali v Nemecku za zdegenerované umenie a odstránili ho z galérií, čo ich autor ťažko niesol – krajina považoval za svoju druhú vlasť.
Umelecký svet dobyl svojim dielom Výkrik s psychlogickým podtónom, v ktorom vyjadril svoju úzkosť. Výtvarné dielo pochádza zo série Vlys života. Existujú štyri verzie diela, ktoré Munch namaľoval v období 1893 1910 a tiež okolo 50 litografií, ktoré boli vytlačené v roku 1895. Každá verzia je však originálom, ktorý sa líši najmä farebne. K umeleckým klenotom patrí aj dielo Bozk (1892), v ktorom sú muž a žena zovretí vo vášnivom objatí, ich telá sa spájajú do jednej zvlnenej formy a tváre splývajú do seba tak, že si nezachovávajú žiadne individuálne rysy. Stratu svojej milovanej sestry Sophie zachytil majster v diele Smrť v izbe chorého. Munch bol tiež chorý. Množstvo moderných zdrojov prezentuje Munchovu chorobu ako maniodepresívnu psychózu.
V roku 1899 sa zoznámil s Tullou Larsenovou, s ktorou ho spojil vášnivý vzťah. Munch sa manželského života kvôli svojmu ochoreniu obával. Tulla sa neskôr vydala za iného muža a maliar sa stiahol do ústrania. Dôležitým sa v umelcovej kariére stal roku 1904, kedy podpísal zmluvu s predajcom umeleckých diel Casierem a Commeterem z Berlína. V roku 1905 vystavoval v Prahe. O rok neskôr pripravil scénu pre Ibsenovu hru Duchovia, ktorú v Deutsches Theater v Berlíne režíroval Max Reinhardt.
Munch žil bohémskym životom a v neskoršom veku utápal svoj žiaľ v alkoholickom opojení. V roku 1908 sa musel liečiť na klinike doktora Daniela Jacobsena. Jeden z najuznávanejších expresionistických maliarov 20. storočia Edvard Munch zomrel 23. januára 1944 v nórskom Ekely neďaleko Osla vo veku 81 rokov.
V deň slávnostnej ceremónie Olympijských hier, 12. februára 1994 z galérie nórskeho Národného Múzea Munchov obraz ukradli. Štyria muži boli onedlho zadržaní a obvinení z krádeže a pokusu o predaj kradnutého majetku.
V roku 2012 zažil trh s umením nový svetový rekord. Obraz Edvarda Muncha Výkrik sa predal v newyorskej aukčnej sieni Sotheby's za takemr 120 miliónov dolárov. Výkrik prekonal dovtedy najdrahšie vydražené dielo Nahá v sochárskom ateliéri od Pabla Picassa. Nórsko si v roku 2013 pripomenulo svojho slávneho rodáka a jeho 150. výročie narodenia sériou poštových známok s motívom jeho najznámejších diel vrátane svetoznámeho diela Výkrik.