Výstava má názov Ve vlnách. Popredný český výtvarník Michael Rittstein tam pri príležitosti svojej sedemdesiatky predstavuje vyše sedem desiatok obrazov a zhruba sedem stoviek kresieb a skíc. Čo hovorí na záujem zo Slovenska?
Foto: Pravda, Jakub Prokeš, AB
"Samozrejme, že ma to teší. Na Slovensku ma v nedávnych rokoch bolo dosť vidno. Azda je to tým. Vystavoval som v Žiline, Trenčíne, viackrát v Bratislave,“ hovorí maliar pre Pravdu. M. Rittstein je osobitným a originálnym umelcom; u našich západných susedov patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov expresívnej figurálnej maľby. Kritika ho radí medzi kľúčové osobnosti takzvanej českej grotesky, kam patria povedzme maliari Jiří Načeradský a Jiří Sopko či sochár Kurt Gebauer. Rovnako ako oni aj Rittstein je uznávaný nielen doma v Česku. S úspechom vystavoval vo svete a jeho obrazy sú zastúpené v mnohých významných zbierkach, patrí k nim napríklad aj parížske Centre Georges Pompidou, viedenská Albertina, česká Národní galerie či naša Danubiana.
Nudný moment je šanca pre grotesku
Veselú nahú ženu nesie na pleciach obrovský modrý králik. Šantiace tučniaky sa tešia z jazdy na klokanovi, krokodílovi či koňoch. Trojica starostlivo sa tváriacich dospelých nesie v náručí ku kuchynskému stolu červené prasa, zelenú hus a belasú kozu…
Foto: Jakub Prokeš, Pravda, AB
Svet Michaela Rittsteina je nabitý nápadmi, plný hravých podivností, zveličení, expresívnosti. Je až karnevalovo bohatý na farby, tvary, situácie. Takmer vždy však čerpá zo všedných okamihov ľudského života: ranné čistenie zubov pred umývadlom, čakanie na zastávke autobusu, prechádzka v prírode, výlet na bicykli, nakupovanie, rodinné hodovanie pri jedálenskom stole, večerné pozeranie televízora v panelákovom byte…
Foto: archív M. R.
Lenže podobne ako kedysi komik Charlie Chaplin vo filme aj Michael Rittstein do bežnej situácie vkladá, vsúva a podsúva nečakané. Ako antický bájkar Ezop zamieňa osoby za zvieratá a veci alebo ľudské figúry aspoň deformuje. Ich hlavy sa scvrkávajú, tváre sa skrúcajú v emotívnych grimasách, údy sa nereálne preťahujú.
Pritom sa zdá, že motívy obrazov a ich časti akoby boli organicky prepojené. Zavše sa dokonca navzájom prelievajú a vpíjajú jeden do druhého. Keď sa čosi zmenší, sploští, natiahne, rozpleskne, dačo iné sa zväčší, nafúkne alebo napučí. Energia sa zachováva, len sa preskupuje. Niekedy to pripomína zvieratká vymodelované z nafukovacích balónikov. Stisnete jeden úd, nafúkne sa druhý. Tekutá modernita sa mení na tekutú absurditu. A z grotesky či bájky môže byť odrazu sociálna dráma. Všetko so všetkým súvisí.
Maliarsky rukopis je nezameniteľný. Rittsteinove štetce akoby po plátnach tancovali v šialenom, priam psychedelickom tranze. Bezbreho bohatá farebná paleta premieňa už spomínané obyčajné a stereotypné, kde-tu i nudné chvíle všedného života na erupciu imaginácie. Cieľ je jediný – opantať zmysly, zintenzívniť vnímanie.
Foto: Pravda, Jakub Prokeš, AB
Obrazy z tesnej králikárne i umývačky traktorov
Výstava je koncipovaná ako retrospektíva, a tak ponúka pohľad do jednotlivých tvorivých období autora. Na diváka sa valia v mohutných vlnách: či už sú to hravé veľkorozmerné maľby z ostatných dvoch dekád, v ktorých sa zrkadlí povrchná a konzumná súčasnosť; ironické oleje zo 70. a 80. rokov, ktoré sú koncentrátom zmiešaných pocitov zo života na sídlisku; alebo formátom i kresliarskou skratkou úsporné skice a kresby, ktoré sú ukážkou autorovho záznamníka vizuálnych nápadov.
Kurátorovi Petrovi Machovi sa nepochybne podarilo dať dohromady reprezentačný výber z tvorby M. Rittsteina. Verejnosť tak má možnosť opäť uvidieť aj mnohé obrazy zo súkromných zbierok. Hoci už spomínané a dnes kultové oleje zo sedemdesiatych rokov inšpirované panelovou výstavbou, ktoré mali podľa legendy vplyv na inšpiráciu režisérky Věry Chytilovej, konkrétne jej film Panelstory aneb jak se rodí sídliště. Špeciálne toto obdobie pripomínajú obrazy Je tam (hlava muža v okne za sieťkou proti hmyzu), Nechci v kleci (žena skrčená na štyroch v stiesnenom priestore pod červenou žiarovkou za pletivom na králikárne), Bytové jádro (žena sediaca v primalej škatuli, z ktorej jej otvorom vytŕča hlava). Sú tu aj mnohé ďalšie obrazy cyklu: Sprchový kout, Svépomoc či Výtah.
Z opačného konca Rittsteinovej tvorby – zo začiatku 21. storočia – zase návštevníci majú možnosť spoznávať najmä monumentálne obrazy, ktoré pre ich rozmery musel autor maľovať po častiach v umývačke traktorov. Rozsiahly priestor si dočasne vypožičal od farmárov, pretože na jeho zámer mu bol vlastný ateliér primalý. Z tejto série spomeňme predovšetkým akryly Schody (480 × 380 cm), Sběrači odpadu (480 × 380 cm) či najväčší z nich Zalomená kukuřice (380 × 760 cm), ktorý tvorí dovedna osem panelov. Niekto by mohol povedať, že aj toto je spôsob prejavu bezhraničnej fantázie a dôvtipu autora, veď ďalšie a ďalšie panely možno pridávať donekonečna. Kurátor Peter Mach pre Pravdu dopĺňa, že ku tomuto obrazu Rittstein nakreslil okolo 400 skíc, obraz maľoval štyri mesiace, sedem dní v týždni, najmenej osem hodín denne.
Nástrahy diváckeho úspechu
Rittstein je ozajstný majster bláznivej invencie, dobrý pozorovateľ a bravúrny maliar. Zabáva i provokuje. Každodenné motívy tlačí na hranu grotesky až absurdity. Bizarnosťou aktivizuje vnímanie diváka bez rozdielu veku; svojich rovesníkov aj ich deti a vnúčatá. Dalo by sa povedať, prinajmenšom súdiac podľa veku návštevníkov výstavy, že Michael Rittstein dokáže niektorými obrazmi osloviť divákov všetkých generácií. Niet sa ani čomu čudovať, jeho tvorba je skutočne divoká jazda na vlnách absurdity.
Dobrá návštevnosť výstavy môže byť dôkazom, že obrazy sa ľuďom páčia. Túto myšlienku však M. Rittstein pohotovo zmrazí. "Potom musím byť v strehu. Čo sa páči, to je zvyčajne gýč.“
Veľká výstava Michaela Rittsteina Ve vlnách potrvá v Jízdárne Pražského hradu do 5. januára.
