Španielsky a katalánsky maliar Joan Miró patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov európskej avantgardy. So svojimi abstraktnými motívmi sa stal jedným z najoriginálnejších a najúspešnejších umelcov 20. storočia. Jeho tvorivosť zahŕňala maliarstvo, sochárstvo aj tvorbu keramiky. Dôležité miesto v jeho diele zaujímala od polovice minulého storočia aj litografia. Maľby a grafiky sú plné uvoľnenosti a fantázie. Umelcove formy ústia do čiernej línie na pozadí pestrých farieb, geometrických tvarov, v ktorých rozoznávame štylizované postavy zvierat, ľudí či vesmírnych telies.
Od 14. januára do 6. februára trvá v Adolf Loos Apartment and Gallery v pražskom Mánese predajná výstava jeho diels názvom Joan Miró: Práce na papíři.
Foto: Adolf Loos Apartment and Gallery
Joan Miró sa narodil v rodine katalánskych remeselníkov 20. apríla 1893 v Barcelone. Jeho otec bol barcelonský zlatník. Študoval na Škole umenia v Barcelone v ateliéri maliara Francesca d'Assís Galí. V roku 1919 odišiel do Paríža. Tam sa stretol so zakladateľmi surrealizmu Andrém Bretonom, básnikom Paulom Éluardom a Louisom Aragonom. Ich cieľom bolo nájsť nový metódy umenia a spôsob života po hrôzach prvej svetovej vojny, v čom sa v mnohom opierali o Freudovu interpretáciu podvedomia. Manifest surrealizmu vznikol v roku 1924. Joan Miró tvorivo spolupracoval aj s Ernestom Hemingwayom, Jacquesom Prévertom či Henry Millerom. André Bretom ho dokonca považoval za „najsurrealistickejšieho zo všetkých surrealistov“.
Zomrel v roku 1983 na Palma de Mallorca.
