„Zaráža ma a zároveň fascinuje toľké adorovanie zloduchov. Ich vzývanie, pretože ich hrôzostrašné hlavy sú vo všetkých médiách,“ hovorí Marek Ormandík. A hneď aj pripomína, že nejde o tváre nejakých konkrétnych zloduchov. „Uhrančivému pohľadu týchto portrétov nemožno ujsť. Sú nástojčivé ako hlad, mrzia nás ako stará krivda a urážajú ako pravda,“ pridáva Miroslav Haľák. Kurátor maliarovej výstavy Ksichty, ktorú nedávno otvorili v bratislavskej Galérii 19.
„K téme hlavy alebo tváre sa periodicky a často vraciam,“ vysvetľuje výtvarník, prečo zvolil pre komorný priestor monotému. V cykle najnovších obrazov Portrait od death odkazuje na starý latinský výrok memento mori. Pamätaj na smrť. Prostredníctvom akoby röntgenom skúmaných tvárí uvažuje – a s ním aj divák – o ľudskej pominuteľnosti. Nanovo sa vrátil k sérii Chorus. „Sú to kvázi ikony s otvorenými ústami, ktoré radostne spievali alebo bolestne kričali. A nie je jasné, či trpia, alebo sa tešia,“ vysvetľuje ďalšie plátna.
Tretí tematický okruh nazval Busty. „Sú to čerti alebo zloduchovia na piedestáli. Aby som konfrontoval ľudí s tým, ako to dopadne, keď nejakých bláznov povýšime na svätých,“ hovorí jeden z najvýraznejších predstaviteľov súčasnej slovenskej výtvarnej scény.
Vystavuje často a rád. „Na jednej strane je výstava ukončením mojich nekonečných cyklov. Som totiž schopný maľovať, až kým sa mi motív neminie tak, že už neviem, čo k nemu pridať. Tým, že ho vystavím, ho uzavriem. Na druhej strane ma výstava vytrhne z ateliérovej samoty a trochu si upracem v hlave aj ateliéri,“ vysvetľuje. Maľuje s chuťou a vášnou, ktorých intenzita cez roky neslabne. „Sám sa tomu čudujem, že ma to neopúšťa. Keby ma niečo do ateliéru nehnalo, tak tam nejdem. Ale ja sa vyslovene teším, že môžem každý deň pošpiniť plátno,“ pridáva s úsmevom.
Strohý názov Ormandík nesie publikácia, ktorá mala na štvrtkovej vernisáži premiéru. Po prvý raz prináša ucelený obraz o živote a tvorbe maliara, ktorý pred časom rozšíril rady päťdesiatnikov. „Keďže som bol chtiac-nechtiac ponorený do celého procesu jej prípravy a tvorby, tak som mohol prehodnocovať, čo som spravil, kam som sa posunul či neposunul, aké veci som robil pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi,“ hovorí. Aj preto vraj pri dvojročnej intenzívnej a poctivej práci na publikácii bilancoval vlastnú umeleckú dráhu od začiatku deväťdesiatych rokov až po súčasnosť.
„Mám monografie výtvarníkov rád, hrubé obrazové knihy o umelcoch tvoria polovicu mojej knižnice. Koncentrovaný pohľad na jedného autora mi umožňuje urobiť si komplexný názor na jeho tvorbu,“ vysvetľuje Marek Ormandík. Okrem viac ako štyroch stoviek diel prináša jeho monografia esej Miroslava Haľáka, postrehy ďalších kunsthistorikov či rozsiahly rozhovor o jeho detstve, štúdiách, tvorivej ceste i umeleckej filozofii.
Na dialóg s Ksichtami Marka Ormandíka možno zájsť do bratislavskej Galérie 19 do 1. marca.
