Výstava je umiestnená v priestoroch na druhom poschodí Bratislavského hradu.
Vznik profesionálneho divadla na Slovensku sa datuje od 1. marca 1920, keď otvorilo svoje brány Slovenské národné divadlo. Vtedy v jeho priestoroch zaznela premiéra opery Bedřicha Smetanu Hubička. Avšak slovenské profesionálne divadlo bolo v tom čase úzko prepojené s neprofesionálnou, ochotníckou sférou, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 1830. O jej vznik sa zaslúžil Gašpar Féjerpataky-Belopotocký v Liptovskom Mikuláši.
Divadlo na Slovensku bolo odjakživa významnou súčasťou národnej kultúry a seizmografom doby. Posúvalo a skvalitňovalo kultúrny dialóg a neustále pritom upozorňovalo na svoju podstatu, upevnenie vnútorných hodnôt človeka. Výstava Divadelné storočie stopy a postoje nemá len popisnú funkciu, ukazuje slovenské divadlo v súvislostiach a prezentuje stopy, ktoré zanechalo, a postoje, ku ktorým sa hlásilo, uviedla pre médiá riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.
Výstava v réžii štrnástich kurátorov
Výstava Divadelné storočie – stopy a postoje mapuje nielen sféru profesionálneho divadla po roku 1920, zaoberá sa aj situáciou v spoločnosti a na poli kultúry a umenia v časoch predtým. „Slovenské profesionálne divadlo nevyrástlo na zelenej lúke. Narodilo sa do prostredia s historickou divadelnou skúsenosťou, sociálnymi predsudkami i veľkými umeleckými očakávaniami. V rámci výstavy sme sa snažili ukázať premeny slovenského divadelníctva, jeho spoločensko-politické i umelecké východiská, a takisto pomenovať paradoxy a špecifiká, ktoré určovali jeho celkový vývoj,“ hovorí hlavná kurátorka výstavy, Zuzana Nemcová Gulíková. Keďže výstava sa rozsahovo i žánrovo venuje širokému spektru tém a na slovenské divadlo sa pozerá z viacerých zorných uhlov, kurátorsky sa na nej podieľalo až štrnásť renomovaných teatrológov a divadelných odborníkov.
Foto: TASR, Dano Veselský
Kostýmy, dokumenty, fotografie
Slovenské profesionálne divadlo nevyrástlo na zelenej lúke. Narodilo sa do prostredia s historickou divadelnou skúsenosťou, sociálnymi predsudkami i veľkými umeleckými očakávaniami. V rámci výstavy sme sa snažili ukázať premeny slovenského divadelníctva, jeho spoločensko-politické i umelecké východiská, a takisto pomenovať paradoxy a špecifiká, ktoré určovali jeho celkový vývoj, doplnila hlavná kurátorka výstavy Zuzana Nemcová Gulíková.
Pri vstupe do expozície si môžu návštevníci pozrieť aj vzácne originály významných tlačených materiálov z obdobia pred vznikom profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Celým priestorom ich sprevádzajú originálne kostýmy z rozličných divadelných inscenácií. Viac o slovenskom divadle sa návštevníci dozvedia prostredníctvom stoviek exponátov, vystavených dokumentov, fotografií, plagátov či audiovizuálnych diel.
Foto: Rene Miko
Od histórie po súčasnosť
Pri vstupe do expozície si môžu návštevníci pozrieť aj vzácne originály významných tlačených materiálov z obdobia pred vznikom profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Celým priestorom ich sprevádzajú originálne kostýmy z rozličných divadelných inscenácií. Viac o slovenskom divadle sa návštevníci dozvedia prostredníctvom stoviek exponátov, vystavených dokumentov, fotografií, plagátov, či audiovizuálnych diel. „Na tejto výstave sa podieľalo okrem kurátorského a produkčného tímu aj viac ako 60 divadiel, inštitúcií a jednotlivcov zo Slovenska, ktorí nám zapožičali exponáty zo svojich zbierok a archívov. Zahraničné exponáty pre účely výstavy zapožičalo deväť zahraničných inštitúcií – z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Nemecka,“ dopĺňa Zuzana Nemcová Gulíková.
Svetový scénograf na Bratislavskom hrade
S Divadelným ústavom na výstave architektonicky spolupracoval slovenský scénograf žijúci v Poľsku, Boris Kudlička, ktorého tvorbu bolo možné vidieť na Slovensku naposledy v roku 2008. „Pri projektoch ako je výstava Divadelné storočie – stopy a postoje vychádzam vždy z práce osôb, ktoré danú tému vedecky skúmajú. Zo začiatku len počúvam, prijímam informácie, spracovávam ich a následne hľadám riešenie. Myslím si, že kľúčom k tomuto projektu je práve kurátorská koncepcia, pretože tá rozpráva príbeh a určuje konštrukciu výstavy. A mojou úlohou je vytvoriť taký výtvarný priestor, aby vypovedal tento príbeh,“ hovorí Boris Kudlička. Celou výstavou vedie návštevníka čierny pás, ktorý symbolizuje časovú os a zároveň pomáha orientovať sa v priestore expozície.
Výstava Divadelné storočie stopy a postoje je na Bratislavskom hrade sprístupnená pre návštevníkov od 28. februára do 4. októbra tohto roka.
Foto: Rene Miko
