Miroslav Stingl skonal v pondelok 11. mája a v stredu o tom informoval spravodajský server Novinky.cz.
Stingl skúmal celý rad indiánskych kmeňov a dokonca sa stal čestným náčelníkom kmeňa Kikapov. Pracoval pre akadémiu vied, kde sa špecializoval na mimoeurópske kultúry. Najviac sa venoval Mayom, Polynézanom a pôvodným obyvateľom Austrálie. Celkovo navštívil 150 krajín.
Stingl uvádzal, že hovorí aspoň čiastočne 17 jazykmi. Na cestách strávil takmer 20 rokov. Prednášal okrem iného v New Yorku a bol členom Société des Américanistes pri UNESCO.
Zážitky z ciest potom využil v 41 knihách, ktoré vychádzali aj v zahraničí. Stal sa jedným z najprekladanejších českých spisovateľov, v jeho prípade išlo o literatúru faktu.
TASR prináša na svojom webe teraz.sk profil Miroslava Stingla:
Miloslav Stingl sa narodil 19. decembra 1930 v meste Bílina, ležiacom okrese Teplice v rodine banského technika. Dlhé roky žil v Karlových Varoch, avšak v roku 1980 sa presťahoval do Prahy, kde žil a pracoval až do svojej smrti.
Od mladosti prejavoval veľký záujem o literatúru, geografiu a mimoeurópske národy. Miloslav Stingl maturoval na gymnáziu v Karlových Varoch odkiaľ zamieril na pražskú Karlovu univerzitu, na ktorej vyštudoval medzinárodné právo a národopis. Neskôr pracoval v Československej akadémii vied, kde sa zameriaval práve na mimoeurópske kultúry.
„Cestovanie ma vždycky zaujímalo. Narodil som sa v dobe, kedy sa u nás veľmi čítali diela Karla Maya. Už ako štvorročný som naučil čítať a prakticky od tohto čase som hltal knižky o Winnetuovi,“ vyznal sa v jednom z rozhovorov.
Miloslav Stingl bol čestným náčelníkom indiánskeho kmeňa Kikapú. Hovoril sedemnástimi jazykmi a precestoval viac ako 150 krajín sveta, pričom medzi jeho obľúbené témy a oblasti patrila Oceánia a Latinská Amerika. Počas ciest strávil v zahraničí 19 rokov – objavil ruiny mayských miest, asistoval pri pôrodoch eskimáckych detí, priatelil sa s kráľom Tongy, prežil námornú katastrofu, či plával v rieke plnej krokodílov.
Zážitky zo svojich potuliek svetom spracoval v mnohých cestopisných dokumentoch – vytvoril až 510 hodín obrazového materiálu a opísal vo viac ako 40 knihách, ktoré vyšli v 239 vydaniach v celkovom náklade takmer 17 miliónov výtlačkov. Mnohí čitatelia s jeho knihami vyrastali a u mnohých prejavil záujem o cestovanie a spoznávanie iných kultúr i národov.
Z obsiahlej a obšírnej publikačnej činnosti možno spomenúť diela ako napríklad Hvězdy a lidé (1962), Indiáni bez tomahavků (1966), Za poklady mayských měst (1969), Synové Slunce (1985), Poslední svobodný Indián (2001), Vládcové ráje (2005), Ostrovy krásy, lásky a lidojedů 1. diel (2011) či Vudu, zombie, karnevaly (2015).