Foto: ČTK
Praha je mnohými nitkami a dejinnými udalosťami spojená so Slovenskom a Slovákmi. Na mnohých miestach si to aj pripomína.
Mapa s názvom Praha slovenská je sprievodcom aspoň po niektorých zo slovenských miest v stovežatej metropole, označených sochami, pamätnými tabuľami či pamätníkmi, alebo aj neoznačených.
Vydáva ju Slovensko-český klub s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Informoval o tom predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, jeden z autorov projektu. Mapa vychádza samostatne a tiež ako príloha časopisu Slovenské dotyky, magazínu Slovákov v ČR.
Medzi zaznamenanými miestami je napríklad Slovenský dom v Prahe, najvýznamnejší projekt slovenskej menšiny v Česku, otvorený v roku 2014, veľvyslanectvo SR a Slovenský inštitút v Prahe, tiež rezidencia slovenského veľvyslanectva (pôvodne rezidencia Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ) i bývalé veľvyslanectvo SR v Prahe na adrese Pod hradbami 1, ktorá bola v rokoch 1990 – 1992 sídlom predsedu Federálneho zhromaždenia Alexandra Dubčeka.
„Podobnú mapu sme vydali pred jedenástimi rokmi a bol to náš vari najúspešnejší nakladateľský počin. Odvtedy sa však toho veľmi veľa zmenilo, napokon vtedy neexistoval ešte ani Slovenský dom, presťahovala sa ambasáda, zanikli a vznikli galérie či reštaurácie, odhalili sa pamätné tabule. Súčasne sme vypátrali ďalšie historické skutočnosti, ktoré sme do mapy zapracovali,“ uviedol Skalský.
Ako dodal, Praha je vlastne tretím najväčším slovenským mestom po Bratislave a Košiciach. „Žije tam asi stotisíc Slovákov. Máme v pláne vydať i podobnú mapu slovenských miest v Brne. Lebo i tam žije okolo 50-tisíc Slovákov, čo s ohľadom na veľkosť tohto mesta predstavuje ešte väčšie percento populácie. A najmä, i tam existuje rad zaujímavých pamiatok,“ uviedol Skalský.
Praha slovenská mapuje aj miesta spojené s osobnosťou astronóma, politika a vojenského letca Milana Rastislava Štefánika. Sochu spoluzakladateľa Československej republiky nájdu návštevníci Prahy pri Štefánikovej hvezdárni na Petříne, kde je tiež pamätná tabuľa venovaná tejto významnej historickej osobnosti.
Po nej je pomenovaných viacero miest v hlavnom meste ČR – hlavná ulica na Smíchove, pasáž, ktorá vedie zo Štefánikovej ulice do obchodného centra Nový Smíchov, most spájajúci Revolučnú triedu a Letenský tunel nad Vltavou, a kedysi aj študentský internát, dnes „Kolej Mikoláša Aleša“.
Mapa slovenských miest v Prahe zaznamenáva pamätné tabule ďalších osobností slovenskej histórie, napríklad politikov Vladimíra Clementisa, Milana Hodžu, spisovateľov Dominika Tatarku, Martina Kukučína, Ladislava Mňačka, ale aj kodifikátora spisovnej slovenčiny, politika, básnika, publicistu, jazykovedca, novinára, redaktora a pedagóga Ľudovíta Štúra. Pamätná tabuľa na Slovanskom ostrove pripomína jeho účasť na Slovanskom zjazde v roku 1848.
V mape je zaznačený aj pamätník atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha pod kostolom sv. Cyrila a Metoda, predtým sv. Karla Boromejského.
Ukrývali sa tu siedmi výsadkári, medzi nimi aj Slovák Jozef Gabčík, ktorí 27. mája 1942 uskutočnili atentát na Heydricha. Ich pamiatku pripomína pamätná tabuľa z roku 1947 s reliéfom parašutistu a duchovného s menami hrdinov a ich ochrancov.
