Dvetisícročné sochy Budhov zničil Taliban pred 20 rokmi

Boli na zozname svetového kultúrneho dedičstva a patrili k najstarším sochárskym pamiatkam, ktoré sa dochovali na území Afganistanu. Príkaz na zničenie sôch dal šéf Talibanu mulla Muhammad Umar pred 20 rokmi, presne 26. februára 2001. Apokalyptické dielo skazy dokončili prívrženci Talibanu 13. marca 2001 za pomoci automatických pušiek, raketometov, tankov a výbušnín.

28.02.2021 06:00

Kamenné sochy Budhov, na ktoré sa Taliban zameral, „hľadeli“ na úrodné údolie Bamijánu zovreté bielymi štítmi Hindúkuša takmer 2000 rokov. Mnohokrát boli poškodené fanatickými moslimskými obrazoborcami, vždy však nepriazeň osudu úspešne ustáli. O ich skazu sa postaral až fundamentalistický talibanský režim, ktorý ich nechal kvôli nenávisti ku všetkému neislamskému v roku 2001 vyhodiť do vzduchu.

„Náš islamský štát je tým najrýdzejším islamským systémom na svete,“ hovoril Umar, keď koncom 90. rokov minulého storočia ovládol so svojimi bojovníkmi drvivú väčšinu afgánskeho územia a v mene prísneho výkladu koránu na ňom zaviedol poriadky, ktoré hraničili s terorom obyvateľstva. Vykorenenie všetkého neislamského bolo súčasťou ambiciózneho plánu fundamentalistov.

Socha Budhu, vytesaná do skál v... Foto: TASR/AP
AFGANISTAN BUDHA Socha Budhu, vytesaná do skál v stredoafagánskom Bamijáne, 150 km západne od Kábulu. Najvyššia socha Budhu na svete meria 53 metrov a jej vek sa odhaduje na 2000 rokov.

Plastiky Budhov v provincii Bamiján boli známe na celom svete a patrili k najstarším sochárskym pamiatkam, ktoré sa dochovali na území Afganistanu. Keď vyšlo najavo, že ich Taliban plánuje zničiť, okamžite sa zdvihla vlna protestov z celého sveta. Moslimské krajiny sa obávali poškodenia mena islamu a do Kábulu ovládaného Talibanom smerovali úpenlivé prosby, aby od barbarského činu ustúpil, nebolo to však nič platné.

Niekoľkodenné apokalyptické dielo skazy dokončili prívrženci Talibanu 13. marca 2001 za pomoci automatických pušiek, raketometov, tankov a výbušnín. Podľa niektorých zpráv sa odmietli miestni stúpenci hnutia na odstrelu podieľať a do Bamijánu preto museli byť povolaní bojovníci zo vzdialenejších končín. Tí potom vykonali demoláciu pod dozorom čečenského komanda. Už 11. marca minister zahraničia vládnúceho afgánskeho hnutia Vakíl Ahmad Mutavakkil potvrdil generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi, že všetky sochy v Afganistáne boli zničené.

Zámienku pre obrazoborectvo našiel netolerantný režim v islamskom zákaze zobrazovať živé bytosti, najmä tie, ktoré by mohli poslúžiť ako objekt uctievania. Rozhodnute mullu Umara malo ale i politický podtext. Provincia Bamiján bola baštou protitalibanskej opozície – ozbrojených síl Severnej aliancie. A keď sa jej radikáli v roku 1998 konečne zmocnili, snažili sa pokoriť miestne kmene Hazarov a Tadžikov všetkými spôsobmi i ničením ich kultúrneho dedičstva.

Do výklenkov kilometer dlhej pieskovcovej steny boli bamijánski Budhovia vytesaní v priebehu druhého až piateho storočia nášho letopočtu pravdepodobne na popud najslávnejšieho vládcu kušánskej ríše Kanišku. Vo svojej dobe išlo o najväčšie sochy na svete. Väčšia z nich, 53 metrov vysoký stojací Budha, bol situovaný v západnej časti masívu, menší takzvaný malý Budha, ktorý dosahoval výšky 37 metrov, bol umiestnený vo výklenku na východe steny. Sochy boli unikátnym dokladom prepojenia budhistickej i gréckej výtvarnej tradície, na sebe mali napríklad umne vytesané nariasené tuniky.

Okrem dvoch výklenkov s Budhami dotvárali posvätnosť miesta tiež desiatky jaskýň s freskami s náboženskou tematikou. Budhizmus sa do oblasti južne od Hindúkuša začal šírit krátko potom, čo v šiestom storočí pred naším letopočtom vznikol v Indii. Hlbšie na afgánske územie prenikol až v kušánskom období, jeho najvýznamnejším strediskom sa stala Baktria a zostala ním až do vpádu moslimských dobyvateľov v siedmom storočí. V roku 2003 bolo Bamijánske údolie zapísané na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Provincia Bamiján patrí v súčasnosti k pokojnejším a bezpečnejším regiónom v celé krajine a ročne ju navštívia tisícky turistov. Nachádza sa tam tiež prvý afgánsky národný park Bande Amír.

K ničeniu vzácnych pamiatok sa uchýlili i príslušníci Islamského štátu v Iraku a Sýrii. V Iraku po začiatku ofenzívy v roku 2014 radikáli zničili mnoho sôch a cirkevných objektov a ďalších pamätihodností kresťanského, židovského i moslimského dedičstva. Zbúrané boli aj niektoré asýrske paláce.

V máji 2015 radikáli z IS dobyli historické mesto Palmýra v Sýrii, ktoré je od roku 1980 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Celú archeologickú lokalitu s pozostatkami antických chrámov, víťazného oblúka, kolonády so stovkami stĺpov a amfiteátra zamínovali. V júli zničili sochu leva z 2. storočia, ktorá stála pri bráne do mestského múzea, a nasledujúci mesiac zničili sochu bohyne Al-Lát, ktorá pochádzala z 1. storočia pred naším letopočtom. V lete potom zničili za pomocí buldozérov kresťanský kláštor Mar Elian v meste Karajtín v provincii Homs, ktorý bol založený pred viac než 1500 rokmi. A koncom augusta zničili v Palmýre Belov chrám, asi najznámejšiu pamiatku na mieste z roku 32 nášho letopočtu zapísanú na zoznam svetového dedičstva UNESCO, i menší Baal-Šaminov chrám z 2. storočia pred naším letopočtom, tiež zo zoznamu UNESCO.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Zoznam svetového dedičstva UNESCO #Taliban #Afganistan