Až ma zamrazilo, keď som si prečítal rozhovor nového riaditeľa Kunsthalle Jena Kratochvila s Helenou Dvořákovou. Nový riaditeľ tu suverénne hovorí: „Podľa niektorých hlasov by údajne umenie (a teda aj inštitúcie, ktoré ho prezentujú) nemali byť politické. To je však obrovský omyl a nepochopenie súčasného umenia, ktoré bytostne politické je a byť musí.“
Tak to sme sa ocitli dobrých sedemdesiat rokov späť, keď umenie muselo byť politické, angažované, triedne. Ako jediný prívlastok, aké musí byť umenie, mi napadá slovo slobodné. Nový riaditeľ Kunsthalle chce teda umelcom nanútiť, aké musí byť ich umenie. Samozrejme, môže byť aj politické, ale nemusí. Čo chce urobiť s tými všetkými skvelými umelcami, ktorí majú svoj vlastný úžasný tvorivý program a celá politika je im ukradnutá, alebo ju aj bytostne neznášajú? Jednoducho ich odstaví? A pre tých, ktorí mu budú prikyvovať, by mohol vo svojom výstavnom programe špecifikovať témy, ako to bolo za socializmu. Úspechy socialistického poľnohospodárstva, Víťazný február, Milicionári vo výtvarnom umení atď. Určite si množstvo politických tém aktualizovaných na dnešnú dobu nájde.
Ak ohúril výberovú komisiu takýmito názormi, tak by sa malo Ministerstvo kultúry SR vážne zamyslieť nad tým, ako sa môže človek s takýmto presvedčením stať riaditeľom Kunsthalle.
