Prejsť sa za konfliktom
Srbský Belehrad prechádza transformáciou, vyrovnáva sa s povojnovou traumou a podľa pedagógov sa kultúrne nachádza niekde na pomedzí východnej a západnej Európy. Jeruzalem zas ponúkol študentom priestor pochopiť kontext dvetisícročnej kresťanskej kultúry v krajine, kde súperia tri náboženské koncepty a je prítomný neustály politický a vojnový konflikt. Obe miesta stelesňujú hmatateľné rozpory, čo je podľa vedúceho ateliéru Antona Čierneho podnetné na umeleckú reflexiu.
Druhou líniou vymedzujúcou umelecké bádanie bola téma zbierania a využitia dát. Prečo práve dátovanie? "Téma, ktorá sa premietla do názvu Hajkovanie na dátových chodníkoch sa na jednej strane orientuje na digitálne prostredie a kontrolu, ktorej človek v tomto priestore často i nevedomky podlieha. Forma hajkovania, teda turistiky či prechádzky, chcela byť výskumom nielen digitálneho prostredia. Uchopili sme ho v širšom slova zmysle, čiže aj v kontexte mediálneho a fyzického priestoru, ktorému sme sa vystavili,” približuje Čierny.
Výber lokalít nebol náhodný, Belehrad aj Jeruzalem sú vysunuté mimo Európskej únie a z nášho pohľadu sú to miesta exotické. „Jeruzalem okrem mnohovrstevnatej reality a histórie je miestom, kde prebieha vysoká miera kontroly verejného priestoru, skryté a aj viditeľné konflikty nútia vládu monitorovať tento priestor, čo bolo citeľné. Zároveň je zaujímavý aj z hľadiska kultúrnych odlišností náboženstiev a ich vplyvu na dennodennú realitu obyvateľov.“
Belehrad je podľa Antona Čierneho v istom zmysle podobný. Akoby sa tu končila skúsenosť pohodlia aj poriadku Európskej únie a v zmysle istôt, na ktoré sme zvyknutí, je pre nás nevyspytateľný. „Celý Balkán je z nášho pohľadu kotlom, kde sa varí dosť náročná polievka. V Belehrade bolo podnetné aj Múzeum Nicolu Teslu, ktorého výskumy a experimenty boli progresívne a pre svoju vizionársku povahu sa odrážajú aj v súčasnosti a k téme boli signifikantné.“
Ambivalencia umelca podnecuje
Pre umenie je priestor, kde na seba narážajú ideológie či rôznorodé myšlienky, plodné pole. V hmatateľnom konflikte sa umelec vymedzuje, je pre neho jednoduchšie identifikovať jednotlivé postoje a pozície a z tohto hľadiska považovali podľa Čierneho lokality ako podnetné i študenti. "V ateliéri necestujeme len na takéto strategické miesta, ktoré sú výrazné z pozície sociálnych či politických vzťahov. Na menej exponovaných miestach je ťažké nájsť a identifikovať trenia, ktoré prebiehajú, pretože nie sú na prvý pohľad viditeľné. No keď prídete do Jeruzalema, vidíte a cítite hustú, nabitú atmosféru, symboly a ikony troch náboženstiev, kresťanstva, islamu a židovstva. Svojím spôsobom je podobne konflikt vizualizovaný v Belehrade. "Napríklad sú tu ponechané zbombardované budovy z 90. rokov ako pamätníky agresie. Z tohto pohľadu mali študenti na čo reagovať,” uzatvára Anton Čierny.
