Levočská biela pani za bozk zradila krajinu, prišla o hlavu

21.08.2011 07:00
Archívy nepotvrdili ani nevyvrátili ľúbostný...
Archívy nepotvrdili ani nevyvrátili ľúbostný pomer Juliany a grófa Andrássyho. Autor:

Nespravodlivo odsúdená krásna a mladá žena nenašla po smrti pokoj. Ako duch sa v dlhých bielych šatách túla po mestských hradbách Levoče a oznamuje blížiacu sa katastrofu. Legenda o Levočskej bielej panej rozpráva o láske a zrade v časoch stavovského povstania.

Zradcom mala byť pôvabná Juliana Géczyová-Korponayová, ktorej manžel stál na strane cisára. Zaľúbila sa do príťažlivého kuruckého kapitána Štefana Andrássyho. Jednej noci mu ukradla kľúče od mestskej brány a vpustila do Levoče cisárske vojská. Dodnes je na levočskej radnici obraz, ktorý zvečnil tento okamih. Obvinili ju zo zrady a v roku 1712 popravili. Mala len dvadsaťpäť rokov.

Kto vlastne bola Levočská biela pani? Ako žila a kde je pochovaná? Odpovede na tieto otázky ponúka výstava s názvom Levočská biela pani – Za bozk zradila krajinu, za krajinu obetovala svoju hlavu. Po úspešnej premiére v Spišskom múzeu SNM v Levoči sa na leto presťahovala na hrad Krásna Hôrka. Diváka vovádza do čias na prelome 17. a 18. storočia, do obdobia protihabsburských stavovských povstaní Františka II. Rákoczyho a jeho vojskami obliehanej Levoče. A pred zrakom návštevníka rozohráva cez zbierkové predmety dramatický príbeh o láske, zrade a treste.

Projekt je výsledkom trojročného bádania v archívoch a depozitároch. Prezrádza, že populárny román Móra Jókaia Levočská biela pani je dielom spisovateľskej fantázie. Výstava hovorí o tom, aký bol osud ženy, ktorá mala skončiť blúdiac po mestských hradbách, naozaj.

Juliana Géczyová-Korponayová sa narodila v Ožďanoch v grófskej rodine plukovníka telesnej stráže Imricha Thökölyho. Vydala sa do Levoče za hradného pána a cisárskeho kapitána. Uhorskom v tom čase otriasali protihabsburské povstania. Kultivovaná dáma bola dobrou dcérou, vernou manželkou aj obetavou matkou. Odmietla odovzdať listy rebelov cisárskej moci, pretože sa snažila ochrániť rodinu. Dostala sa však do víru bojov za nezávislosť krajiny. Bola svedkom udalostí aj ich obeťou.

Neukradla kľúč od mesta, nezradila. Mestskú bránu otvoril levočský richtár, ktorý spolu s mestskou radou vypracoval podmienky dobrovoľnej kapitulácie. Dôkazom je koncept návrhu, v ktorom sú aj detaily o zachovaní mestských privilégií a slobôd či ubytovaní cisárskeho vojska. Podľa historičky Dáši Uharčekovej Pavúkovej listy, ktoré písala z väzenia, odhaľujú citlivú dušu ženy, o živote ktorej rozhodovali muži – rebelujúci otec, bojujúci manžel, schudobnený syn či mocný palatín, ktorý ju poslal na popravisko.

Skutočný príbeh skutočnej historickej postavy tvorí jednu časť expozície. Druhá približuje legendu, ktorú rozvíjala literatúra, výtvarné umenie či film. Program Oživená legenda ponúka dnes podvečer dramatizáciu Jókaiovho románu. Zajtra čaká návštevníkov večerná prehliadka. Výstava Levočská biela pani bude na hrade Krásna Hôrka do 18. septembra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk