„Od tých čias, keď som ešte ako dieťa behal na brehu Demänovky a začal si uvedomovať modrú oblohu cez bizarné obrazce v lopúchoch a v daždi som sa tešil, ako steká voda kanelúrou stebla ku koreňom, od tých čias je môj ateliér v prírode a príroda v ateliéri.“ Myšlienku si Michal Kern (1938 – 1994) zaznamenal na štúdii listov lopúcha. Jednoduchá a čistá kresba jeho výstavu otvára. Hneď vedľa sú pod sklom vyložené jeho denníky, v ktorých si zaznamenával a rozkresľoval výtvarné nápady.
Vyštudoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Po skončení štúdií v roku 1962 sa vrátil domov, do rodinného sídla v Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši. Obklopený prírodou prežil celý život. Stala sa preňho celoživotným médiom i hlavnou témou jeho umeleckého vyjadrovania.
„V počiatočnom tvorivom období, keď sa venoval konkretizmu, akoby od prírody poodstúpil, aby ju neskôr nanovo objavil. Preňho bola príroda všedné, každodenné prostredie, ale práve preto z nej dokázal vyťažiť maximum, ukázať jej jedinečnosť,“ povedala kurátorka Daniela Čarná.
Objavoval mystérium tajomstva v najobyčajnejších listoch lopúchov či steblách trávy. Nezdržiaval sa štetcami a paletou farieb. Prostredníctvom fotozáznamov z nich vytváral originálne filozofické eseje. Neskôr pracoval aj so zrkadlami. Vkomponoval ich do zábery prírody a zaznamenával „zrkadlenie“ korún stromov, húštiny kríkov či vysokej trávy.
Michal Kern dokázal virtuózne spracovať aj inšpiráciu prírodnou scenériou pokrytou snehom. V čistej bielej ploche vytvoril stopami svojich nôh kríž. Neskrýva sa. Na fotozázname, ktorý nazval Stotožnenie, zachytil aj sám seba. Ako uvážlivo „vykrajuje“ v neporušenom snehu tvar, vyvolávajúci predstavu Ukrižovaného. V triptychu fotozáznamov Prvý sneh, prvý dotyk, prvá stopa zas poznamenal snehovú prikrývku odtlačkom svojej ruky. Na prvý pohľad jednoduché čiernobiele fotografie rozprávajú príbeh o človeku a jeho hľadaní miesta v živote.
Do kompozícií často vpisuje texty – básne. „Kernove texty majú literárnu hodnotu. Preňho bolo dôležité, aby vedel čo najviac sprostredkovať svoje myšlienky o prírode, ekológii a spätosti človeka s prírodným prostredím. Fotozáznamy v krajine obohacoval o kresbu a autorské texty, ktoré do nich vpisoval,“ spomenula kurátorka.
Hoci žil ďaleko od centra umeleckého diania, v 70. a 80. rokoch sa pravidelne stretával s bratislavským centrom neoficiálneho výtvarného umenia. Komunikoval aj s moskovskou neoficiálnou scénou, o ktorej prinášal informácie. Predstavil sa na mnohých autorských aj kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí.
„Hľadám tajomstvo a chcem ho ako tajomstvo v jeho nekonečnej podobe a dokonalosti.“ Text z jedného fotozáznamu napovedá, že pocity tajomstva a jeho mystéria nevyvolávajú Kernove diela v návštevníkovi náhodou. Jeho výstava Stotožnenie bude v Galérii mesta Bratislavy do 22. januára. Patrí k tým, ktoré treba vidieť.
