Brány Krásnej Hôrky by sa mohli otvoriť už na jeseň

Tragédia Krásnej Hôrky je dokonaná. To, čo zostáva otvorené, je budúcnosť hradu, ktorému ešte pred niekoľkými dňami mohlo zachovalosťou a pôvabom konkurovať len málo slovenských pamiatok. I keď sa pri inventarizácii škôd ukázalo, že väčšina zbierok zostala nepoškodená, horšie je to so samotnou budovou. Tá je momentálne bez strechy vydaná napospas prírodným živlom. Podľa najoptimistickejších scenárov by hrad mohol opäť slúžiť verejnosti už v septembri.

, 14.03.2012 12:00
hrad Krásna Hôrka Foto:
Na hrade prebieha inventarizácia a odvoz všetkých exponátov.
debata

Oheň roztavil aj zvony
Poslednou rekonštrukciou prešla Krásna Hôrka len nedávno. Najnovšou expozíciou (pre verejnosť ju sprístupnili len v apríli minulého roka) bol práve gotický palác, na ktorom sa sobotňajšia tragédia podpísala najviac. Zhorel aj vrátane interiéru, teda rozsiahlej zbierky historických zbraní. „Požiar zničil militárie a dobové kostýmy. Kostýmy boli, našťastie, len replikami,“ vysvetlil Rastislav Púdelka, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea. Ohňu, ktorý podľa hasičov dosahoval teplotu až 1 400 °C, padli za obeť aj všetky tri zvony krásnohorskej zvonice – roztavili sa. Rovnaký osud postihol vzácne slonovinové zdobenia zbraní. Veľká časť inventára sa dá zreštaurovať a múzeu sa už ponúkol Cech kováčov – pomôžu bez nároku na odmenu.

Ako ukázala inventarizácia škôd, absolútna väčšina exponátov sa zachránila a v súčasnosti sa pripravuje na prevoz. Púdelka hovorí až o 95 percentách a toto šťastie pripisuje najmä faktu, že interiér okrem strechy chránili aj mohutné klenby. Bez ujmy prečkala v hradnej kaplnke požiar aj múmia Žofie Šerédyovej, na rozdiel od iných exponátov ostane na hrade v priestoroch krypty – zmena klímy by ju mohla poškodiť. Podarilo sa už vyriešiť aj presťahovanie pohrebného koča, ktorý je jedným z najkrajších exponátov. Našťastie sa dá bez ujmy rozobrať aj previezť.

„Budovu už hodnotia statici aj experti z poisťovne,“ sumarizoval Púdelka dianie na hrade včera na obed. Práve od promptného konania poisťovne, ale aj postoja novej vlády závisí čas, za ktorý sa podarí škody odstrániť a Krásnu Hôrku opäť otvoriť pre verejnosť. V ideálnom prípade by sa vraj mohlo uvažovať už o septembri – hrad by tak otvorili pri príležitosti Dní kultúrneho dedičstva, hoci asi len čiastočne.

Do hradu pršalo aj snežilo
Hoci ešte nie sú presne vyčíslené škody, ku ktorým došlo, minister kultúry Daniel Krajcer tvrdí, že by mala všetky náklady pokryť poistka. Ide o poistenie proti živelnej katastrofe a výška plnenia dosahuje 11,6 milióna eur. K vyvodeniu osobnej zodpovednosti voči komukoľvek tak zrejme nedôjde, hoci udalosť ešte stále vyšetrujú hasiči aj polícia. Napriek tomu si niektorí odborníci myslia, že svoj podiel na situácii mal ľudský faktor nielen zo strany detí, ktoré mali lúku pri hrade zapáliť, ale aj zo strany vedenia Krásnej Hôrky.

Pre darcov zriadili špeciálny účet
Slovenské národné múzeum zriadilo špeciálny účet pre všetkých prispievateľov. Je zriadený v štátnej pokladnici a múzeum za tento účet nebude platiť žiadne poplatky. To znamená, že všetky finančné prostriedky budú využité v prospech hradu Krásna Hôrka. Číslo účtu je: 7000 443 743/8180, štátna pokladnica.

Že hrad zo 14. storočia, ktorý svet pozná aj vďaka koprodukčnej rozprávke Sokoliar Tomáš (2000), nebol ideálne zabezpečený, si myslí aj Július Barczi, historik a teoretik umenia. V okolí hradu vyrastal a vo svojej profesionálnej kariére sa špecializuje práve na zbierky rodu Andrássyovcov, posledných obyvateľov Krásnej Hôrky.

„Hoci hrad prešiel nedávno rekonštrukciou, strecha a krovy zostali prakticky v nezmenenej podobe celé desaťročia. Menili sa len šindle. Do objektu aj priamo do expozície sa dostával sneh a dážď – to nebolo žiadne tajomstvo, videli to aj bežní návštevníci,“ vraví Barczi a naznačuje tak, že objekt nebol v najlepšom poriadku už pred požiarom. Na víkendových udalostiach sa podľa neho podpísal aj porast, ktorý je v bezprostrednej blízkosti hradu, hoci by tam byť nemusel ani nemal. „Ide o problém všetkých našich hradov. V histórii bola takáto vegetácia nežiaduca, predstavovala riziko a bránila vo výhľade,“ vysvetľuje Barczi s tým, že v okolí niektorých historických objektov sa už porasty odstraňovali, ibaže sa to nedotiahlo do konca.

Púdelka, naopak, tvrdí, že okolie hradu sa pravidelne kultivuje, vysekáva sa v okruhu piatich metrov. Keďže ide o vápencovú skalu, odstraňovanie trávy je tu komplikované. Stojí si tiež za tým, že objekt bol zabezpečený najmodernejšími elektronickými systémami aj kamerami a vykonával sa tu každoročný protipožiarny náter strechy. I keď na hrade nie je tečúca voda, nachádzala sa tu aj záložná cisterna, bohužiaľ, práve na tom mieste, kde požiar vznikol. „Ťažko sa mi hovorí, či sa požiaru dalo zabrániť, my pre bezpečnosť pamiatok robíme maximum,“ vraví riaditeľ SNM a pripomína situáciu, keď odvialo medenú strechu na hrade Červený Kameň.

Prioritou je strecha
Absolútnou prioritou bude teraz zabezpečenie strechy, aby na hrade nedošlo k ďalším škodám. Zbierky budú dočasne uskladnené v Betliari, vo Východoslovenskom múzeu aj inde, kým na mieste nešťastia vznikne provizórna a neskôr aj stála strecha.

Okrem poisťovne sa SNM spolieha aj na pomoc verejnosti, pre ktorú vznikol zbierkový účet, dosiaľ nespresnenou sumou prispeje aj samotné ministerstvo. Do budúcnosti Púdelka verí, že pamiatkam sa bude venovať ešte viac pozornosti ako dosiaľ, samotné múzeum prijme nové bezpečnostné opatrenia na základe očakávaného vyhodnotenia hasičov. Minister Krajcer taktiež uviedol, že vzhľadom na pokrok v technológiách zvážia zabezpečenie strešnej krytiny tak, aby spĺňala nielen historické, ale aj najnovšie bezpečnostné kritériá. Po prevezení exponátov bude hrad strážiť bezpečnostná služba, vojaci a polícia posilnili hliadky v okolí hradu. Navyše sa aj napriek požiaru dá hradný areál zamknúť a je napojený na políciu.

Ako povedal Jozef Polák, bývalý riaditeľ Východoslovenského múzea, „o pamiatky sa všetci začnú zaujímať, až keď sa čosi stane“. Že tragédia prinesie aj pozitívne zmeny v prístupe k národnej histórii, verí tiež Július Barczi. „Dúfam, že tento smutný príklad pomôže pamiatkam v tom, že sa začne o ich stav zaujímať aj široká verejnosť – o to, v akom sú stave a kam idú peniaze určené na ich údržbu.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy