Vladimíra Gažoviča na začiatku ovplyvnila Viedeň, ale neskôr sám objavoval nové techniky. Obsah však nezaostával za bravúrnym stvárnením. Jeho dielo stále prekvapuje, čoho dôkazom je aj súčasná výstava.
Kolekcia dvadsiatich dvoch grafík zahŕňa techniku litografie aj leptu, práce sú z rokov 1967 až 2009. Dominuje téma Pocty, ktorou autor vyjadruje svoje uznanie rôznym osobnostiam. Všíma si slávnych aj menej oceňovaných, ktorí si však z jeho hľadiska pozornosť zaslúžia. Právo na to má, sám je uznávaný a rozhľadený.
Vladimír Gažovič študoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení (1961 – 1967), po absolvovaní čerpal štipendium, vyplývajúce z Herderovej ceny, na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u profesora Maximilana Melchera. Práve tam pochopil možnosti používania farieb v litografii. Jeho zahraničnú skúsenosť ešte umocnila v roku 1979 stáž na Akadémii výtvarných umení v Amsterdame.
V kumbálku s Brunovským
V rokoch 1967 – 1982 pôsobil Vladimír Gažovič ako pedagóg na oddelení grafiky VŠVU v Bratislave. Istý čas mal spoločný kabinet s Albínom Brunovským. Sedávali v prízemnom kumbálku na Jesenského ulici. Dvojpodlažný dom oproti historickej budove Slovenského národného divadla patril VŠVU. Obaja učili, ale bol to aj ich ateliér, stále mali niečo rozrobené.
Kým Brunovský sedel pri okne, za ktorým prúdil život, Vladimír Gažovič mal stôl otočený k stene. Jeho chrbát vyžaroval hlboké sústredenie: Nerušiť! Dnes, keď má už vyše osemdesiat, je potvrdené, že to nasadenie stálo za to. Svet, ktorý vytvoril, je síce akoby snový, ale sú v ňom veľmi konkrétne obsahy. Majú krásu aj logiku, kladú otázky. Nie je to prázdna neha.
Premyslené názvy
<AKurátorka Melita Fodor Gwerková k výstave poznamenáva, že Gažovič už počas štúdia inklinoval k fantazijnému realizmu, rozvíjal imaginatívnu líniu prameniacu v symbolizme, secesii, expresionizme, surrealizme, ale inšpirovali ho aj nové výtvarné prúdy. V jeho tvorbe dominuje figúra, často skúma skutočnosť cez vzťah muža a ženy. Svoje diela pomenováva tak, aby diváka orientoval vo svojej zložitej a bohatej obrazovej symbolike.
Gažovičove diela sú súčasťou zbierok rešpektovaných inštitúcií. Nachádzajú sa napríklad v Amsterdame, Chicagu, Bruseli, New Yorku, v Štokholme či vo Viedni. No a teraz ich do 30. novembra možno vidieť aj na Baštovej v Bratislave.