Weissová sa narodila vo Švajčiarsku, po 2. svetovej vojne sa odsťahovala do Paríža, kde potom žila a tvorila. Preslávila sa ako predstaviteľka francúzskej humanistickej fotografie, čiernobielymi snímkami plnými ľudskosti.
O jej úmrtí dnes s odvolaním na prehlásenie rodiny informovala agentúra AFP. Weissová bola považovaná za poslednú žijúcu osobnosť takzvanej francúzskej humanistickej školy. Jej čiernobiele momentky detí, reportáže z ciest a portréty osobností sú zároveň poetické, niekedy melancholické a často iskrivo humorné.
Rodáčka z dediny Saint-Gingolph na švajčiarsko-francúzskych hraniciach začínala ako asistentka nemeckého módneho fotografa Willyho Maywalda. Pri práci s ním sa zoznámila s parížskou umeleckou scénou.
Od roku 1949 mala svoj ateliér na Muratovom bulvári. Dlhodobo spolupracovala s agentúrou Rapho, kde bol jej kolegom napríklad Robert Doisneau alebo Willy Ronis.
Jej fotografie sa objavovali na stránkach časopisu Vogue. Weissová hovorievala, že dobrá snímka „musí ľudí zasiahnuť, musí byť dobre komponovaná a nepreplnená“. S ľuďmi, ktorých portrétovala, chcela byť „v neustálom dialógu“ a fotografiu vnímala ako druh priateľstva.
Ženy vysoká len meter a 55 centimetrov precestovala veľkú časť sveta, v Taliansku sa stretla so svojim budúcim manželom, americkým maliarom Hughom Weissom. Spoločne adoptovali dcéru Marion a v roku 1995 získali obaja francúzske občianstvo.
Počas svojho života mala Weissová vyše 160 výstav po celom svete. Tento rok v lete si v Arles prevzala ocenenie za celoživotnú tvorbu „Women in Motion“ a prechádzala sa tam medzi snímkami, ktoré vytvorila v 50. rokoch. Súborná výstava v talianskych Benátkach, ktorá sa začne 10. marca, už bude posmrtnou poctou jej dielu.
