Ostrava Tower bude malým mestom v meste, kde sa budú nachádzať byty, kancelárie, obchody, hotel, kongresové centrum, reštaurácie a služby. Pre širokú verejnosť budú sprístupnené výhľady z najvyšších poschodí budovy, tzv. sky garden (záhrada v oblakoch).
"Nechceme najvyššie poschodia vyhradiť pre najluxusnejšie apartmány, ako to býva pri iných výškových stavbách zvykom. Vrchol ostravského mrakodrapu bude naopak prístupný pre všetkých. Ľudia si budú môcť užiť výhľad na celé mesto a jeho okolie,“ približujú architekti Ondřej Chybík a Michal Krištof.
Byty zaberú dve tretiny budovy, pričom noví obyvatelia pomôžu centru mesta aj jeho službám. "Množstvo ľudí, ktorí budú využívať budovu celoročne každý deň, je zásadné pre oživenie centra. Stavanie veží na perifériách je premárnenou šancou využiť energiu takéhoto zámeru,“ komentujú Chybík a Krištof.
Slovenská stopa
Brniansky ateliér Chybík+Krištof založili v roku 2010 spolužiaci z Vysokého učenia technického – Michal Krištof, rodák z Martina, a Ondřej Chybík z Brna. Talentovaná dvojica veľmi rýchlo zaujala odbornú i laickú verejnosť svojimi projektmi.
V roku 2015 bodovali svojím návrhom českého pavilónu na výstave Expo v Miláne, o rok neskôr ich časopis Forbes vybral do zoznamu „30 pod 30“ (úspešných ľudí do 30 rokov). Medzi ich významnými projektmi je sídlo Lesov ČR v Hradci Králové, sídlo znojemského vinárstva Lahofer, zberný dvor v Hraniciach na Morave či nápaditá galéria nábytku My dva (mala fasádu vytvorenú z plastových stoličiek).
V roku 2019 ateliér Chybík+Krištof, ktorí medzitým rozšírili štúdio na 40 architektov, získal ocenenie Design Vanguard od časopisu Architectural Record z New Yorku. Ten každoročne oceňuje najlepšie mladé progresívne ateliéry na svete.
Pozrite si nákresy a vizualizácie Ostrava Tower, ktorá bude najvyššou budovou v Česku.
Keď sme s Michalom Krištofom robili v apríli 2020 rozhovor pre Pravda magazín, spomínal tiež skvelé víťazstvo v súťaži na novú multifunkčnú hokejovú halu v Jihlave alebo víťazstvo v súťaži na jeden z brnianskych brownfieldov.
Výnimočnou zákazkou bola aj obnova skleníka Gregora Mendela v Brne, zakladateľa genetiky, o ktorom písal aj bestsellerový spisovateľ Simon Mawer (autor kníh Sklenená izba či Mendelov trpaslík). Okrem toho sa ateliéru Chybík+Krištof spolu s nemeckými špecialistami na letiská podarilo vyhrať tender a navrhnúť štúdiu na rozšírenie pražského Letiska Václava Havla.
Už vtedy Michal Krištof prezradil, že vyhrali aj súťaž na jeden 200 metrov vysoký mrakodrap, o ktorom však ešte nemohli viac hovoriť.
Nová éra Ostravy
Vežu Ostrava Tower navrhli špeciálne pre Ostravu. Jej tvar vychádza z urbanistickej situácie a architektonického industriálneho kontextu Ostravy. Dolná časť budovy reaguje na súčasnú štruktúru mestskej zástavby a definuje ulice 28. októbra a Jantárovú. Pootočená horná časť sa stane majákom pri vstupe do centra Ostravy. Cieľom architektov je, aby mrakodrap s výškou 235 metrov bol živou súčasťou mesta. Využijú pri tom zostatkový priestor v lokalite bývalej továrne.
"Naším cieľom bolo navrátiť do štruktúry mesta pozemok, ktorý je dnes odrezaný dopravnými stavbami. Chceli sme minimalizovať dosah mostných konštrukcií a existujúcich bariér a znovu prepojiť verejný priestor,“ vysvetľujú architekti.
Čítajte rozhovor Architekt Michal Krištof: Film v našom Mendelovom skleníku? To by bola parádaLokalita centra Ostravy sa čoskoro viditeľne zmení. Mesto tu plánuje postaviť množstvo verejných a kultúrnych budov, napríklad dostavbu filharmónie, Domu umenia, galérie či nových budov univerzity. Okrem toho pribudnú aj kancelárske objekty a rezidenčné domy súkromných investorov.
"Vízia pre novú postindustriálnu Ostravu nemá v českom ani slovenskom kontexte obdobu. Rozsah plánovaných zámerov z verejných prostriedkov, ktorými chce radnica podporiť novú éru svojho mesta, je unikátna. Sme radi, že náš projekt môže túto víziu doplniť a rozvinúť,“ hovoria autori mrakodrapu.
Očividne sa tak držia svojho kréda, ktoré zmienil v našom rozhovore z roku 2020 Michal Krištof: "My nie sme ľudia, ktorí sa ukájajú tým, že sme najlepší architekti v Brne. O to nám nejde, my chceme stále napredovať. Niežeby nám Česko nestačilo, ale je pre nás prirodzené pracovať v Európskej únii.“ Určite o česko-slovenskej dvojici budeme ešte počuť.