Viedeň si slávneho rakúskeho rodáka v týchto dňoch pripomína hneď niekoľkými výstavami – napríklad aj ambicióznou jubilejnou úpravou celosvetovo najbohatšej zbierky Klimtových diel v paláci moderného umenia Belvedere. Pod titulom Zamerané na majstrovské diela: 150 rokov Gustava Klimta výstavu pre verejnosť sprístupnili 13. júla a má čo ponúknuť aj tým, ktorí už na Klimtovi vo Viedni boli.
Sólo pre Klimta
Príbeh Gustava Klimta sa v dnešnom kontexte nikdy nezaobíde bez odkazov na jeho vplyv na moderné umenie ako také a práve prepojenie na dejiny umenia udávajú smer aj kuratele väčšiny výstav jeho diel. Pri príležitosti 150. výročia výtvarníkovho narodenia sa Belvedere rozhodol túto zvyklosť prekonať. Dať svojim návštevníkom možnosť pozrieť sa na Klimta z celkom nového uhla pohľadu. Nahliadnuť na výnimočného umelca z jeho vlastnej perspektívy a vnímať jeho diela čo najbližšie k pohľadu, akým na ne mohol hľadieť on sám.
Koncepcia jubilejnej výstavy je postavená na časovej priamke Klimtovho života. Venuje sa každému jednotlivému roku osobného osudu a tvorby Gustava Klimta. Od dospievania v chudobných pomeroch medzi šiestimi súrodencami cez tradičné výtvarné vzdelávanie pod vplyvom uznávaného historického maliara Hansa Makarta až po slávne zlaté obdobie, keď dal svetu legendárne diela ako Judith (1901) či Bozk (1908), ktoré okrem kultového umeleckého významu nadobudli za posledné storočie už aj nevyčísliteľnú historickú hodnotu.
Novinky v Belvederi
Judith, Bozk či Salome rovnako ako dve desiatky ďalších slávnych Klimtových olejomalieb sú súčasťou stálej zbierky Belvederu a tak tvoria aj azda najpríťažlivejšie prvky jubilejnej výstavy, ktorá bude prístupná až do 6. januára budúceho roka.
Tým, ktorí už impozantnú zbierku videli, však Belvedere ponúka okrem novej koncepcie aj pohľad na dve diela, ktoré do jeho zbierky pribudli len v marci tohto roka. Slnečnicu a Rodinu do zbierky daroval jeden z viedenských súkromných zberateľov. Ďalšie diela si potom múzeum na nasledujúce mesiace zapožičalo – napríklad aj Portrét muža s bradou, ktorý dosiaľ široká verejnosť mohla vidieť len prostredníctvom čierno-bielej reprodukcie.
Tridsiatku Klimtových autorských prác na výstave rozdelenej do siedmich sekcií dopĺňajú diela výtvarníkov, ktorých životy a tvorba boli s Klimtom neoddeliteľne prepojené. Je medzi nimi napríklad Gustavov brat Ernst, ktorý na rozdiel od slávnejšieho Klimta zostal pri tradície ctiacej historickej maľbe. Ale aj Klimtov nemenej známy nasledovník Egon Schiele, ktorého sa Klimt v roku 1907 ujal ako mentor aj blízky priateľ. Prostredníctvom ľúbostných listov sa na výstavu dostala aj Emilie Flöge, známa rakúska módna návrhárka a dizajnérka, ktorá stála aj modelom pre viacero z Klimtových diel. Experti veria, že pravdepodobne aj pre to najznámejšie – Bozk.
Klimt na každom rohu
V Belvederi sa však viedenská pocta Klimtovi ani zďaleka nekončí. Vlastne sa zdá, že Klimtove diela či memorabílie vytiahol v týchto dňoch na svetlo sveta každý, kto nimi disponuje. Kto by chcel maliara spoznať viac na ľudskej úrovni, mohla by ho uspokojiť výstava Klimt: Zblízka a osobne v Leopoldmuseum.
Ponúka množstvo dobových fotografií či listov z maliarovho súkromia, ale napríklad aj zrekonštruovaný ateliér, v ktorom dlhé roky tvoril počas svojich rekreačných pobytov pri jazere Attersee. Nechýba, pravdaže, ani niekoľko cenných olejomalieb z vlastnej zbierky Leopoldsmusea – napríklad aj Smrť a láska (1910 – 1915). Táto výstava potrvá do 27. augusta.
Ani Viedenské múzeum sa nemusí hanbiť za svoj prínos k oslavám Klimtovho jubilea – ponúka najrozsiahlejšiu zbierku umelcových kresieb. Medzi štyristovkou vystavovaných diel sú aj desiatky prípravných skečí pre jeho najznámejšie olejomaľby, ale aj niekoľko finálnych diel – napríklad aj jedinečná Pallas Aténa (1898) či portrét už spomínanej Emilie Flögeovej (1902). V intímnejšom prostredí kresieb sa Viedenské múzeum púšťa aj do kritických otázok, aby tak prišlo na koreň kultu, ktorý sa okolo Klimta vytvoril. Návštevníkov výstava privíta naposledy 16. septembra.
Nezabudnutý majster
Na Klimta si zaspomínali aj v Künstlerhause, sídle nepochybne najvýznamnejšieho miestneho umeleckého spolku z konca 19. storočia, ktorého bol Klimt členom. Hoci z neho aj v roku 1987 odišiel na protest proti akademickým dogmám, ktoré sa v ňom rozmáhali. Okrem rozsiahleho fotografického materiálu výstavné priestory Künstlerhausu na Karlsplatze pripomínajú aj Klimtove posmrtné úspechy – napríklad výstavu, ktorá v roku 1943 pritiahla do priestorov budovy Secesie na tú dobu neuveriteľných 24-tisíc návštevníkov. A práve v Secesii si zase návštevníci majú vďaka špeciálnej plošine možnosť až do 13. januára 2013 pozrieť celkom zblízka veľkoplošné nástenné dielo Beethovenov vlys (1902).
Aj 94 rokov po umelcovej smrti je Viedeň Gustavovi Klimtovi verná. Prejsť sa v týchto dňoch historickým centrom rakúskej metropoly a nenaraziť na pripomienku tohto nenahraditeľného predstaviteľa Art Nouveau je takmer nemožné. A hoci mnohé z výstav potrvajú až do začiatku budúceho roka, najvýživnejšia púť po Klimtových stopách iste čaká tých, čo sa do Viedne vyberú ešte počas leta.
