Maria Mulas sa do prekvitajúceho Milána prisťahovala v roku 1956, mala sotva dvadsať rokov, mala cit, mala kontakty (jej brat Ugo Mulas bol už slávny fotograf) a tiež komunikačný talent. Slávni jej ochotne pózovali. Dnes je to neuveriteľná galéria nielen tvárí, ale aj príbehov.
Smútok pod parochňou
Aké zaujímavé okolnosti sa viažu napríklad k portrétu Andyho Warhola! Maria Mulas ho odfotila v januári 1987, keď inštaloval v Miláne svoj projekt The Last Supper. Ide o dielo, v ktorom sa inšpiroval slávnou Poslednou večerou Leonarda Da Vinciho. Mulasovej snímka vznikla iba mesiac pred Warholovou smrťou (zomrel 22. februára 1987), čím nadobudla mimoriadnu pôsobivosť. Snímka pripomína, že Andy Warhol sa v závere života venoval variáciám námetu Poslednej večere. Svet vtedy ochromila hrôza z epidémie AIDS, aj Warhol sa viac zamýšľal nad životom a smrťou. Na snímke však pôsobí civilne, pracovne, naozaj ako zaujatý výtvarník na svojej vernisáži. Typická strieborná parochňa prehlušuje smútok, ktorý sa predsa len dá z jeho očí vyčítať.
Prirodzenejší ľudia
Na snímkach talianskej fotografky vidno, že v minulosti boli slávni ľudia prirodzenejší, menej vykrášlení, hoci aj tak pôvabní. Týka sa to najmä hercov – Marcello Mastroianni vyzerá jednoducho, kamarátsky, aj Sophia Loren, či Gina Lollobrigida pôsobia ako hviezdy, ktorých sa dá dotknúť. O spisovateľoch a výtvarníkoch ani nehovoriac. Mnohí z fotografovaných sa usmievajú, tvária sa žartovne, vidno, že ich fotenie bavilo. Sú takí Eugene Ionesco, Günter Grass, Christo, alebo Keith Haring. Maria Mulas však nafotila aj takých exotov, ako Borges, Ginsberg či Ferlinghetti. Nevšednú prehliadku osemdesiatich portrétov pripravil Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave spolu so Slovenským národným múzeom, kurátom je Andrea Tomasetig. Výstava potrvá do 28. septembra, potom sa presunie do Kráľovského paláca v Miláne.
