Príhovor v lovenčine
„Nagyon dobre jej to tvorí, jeden by z toho aj odpadol,“ povedala okrem iného na vernisáži v príhovore kurátorka Ľudmila Kasaj Poláčková. „Najkrajšie na jej tvorbe je, že stále niečo hľadá a to je na nej tak bájos. Emőke je božská! Emőke je najlepšia. Emőke je fasa umelkyňa a dokonca aj človek!“
Vtipné hodnotenie pokračuje až k vážnemu konštatovaniu, že tvorba Vargovej je ako vedomostný kvíz: čím viac divák vie, tým sa zvyšuje šanca na výhru (seba)poznania. A kurátorka ešte šalamúnsky dodáva:
„Emőke je aj nie je: konceptuálna umelkyňa, kresliarka, tvorkyňa objektov a inštalácií, fotografka, performerka, pedagogička, mamička, mačička, ktorá krásne človeka učičká. Keď ju hľadáte, tak ju nenájdete, ale vždy sa jej tvorba niekde objaví a výrazne trčí, ale nikdy nekričí.“
Foto: Galéria Čin Čin
Ale vážne
Opýtali sme sa Ľudmily Kasaj Poláčkovej, čo považuje za dôležité v živote tejto umelkyne. Samozrejme, boli to najmä stretnutia s inšpirujúcimi ľuďmi, napríklad s pedagógom Rudolfom Filom (na ŠUP pôsobil v rokoch 1960 – 1990, na VŠVU 1990 – 1992), ktorý ju sprevádzal od stredoškolských štúdií. Emőke Vargová ukončila Vysokú školu výtvarných umení v roku 1991, dnes tam pôsobí ako docentka kreslenia na Katedre maľby.
„V jej životopise sa dá nájsť mnoho ohurujúcich údajov o oceneniach, zahraničných študijných pobytoch, zastúpeniach vo významných zbierkach, avšak osobne si myslím, že si nepotrpí na glamour look svojho životopisu,“ hovorí kurátorka.
„Oveľa viac si cení intímnosť prítomnosti a možnosť zurvalecky si podrobiť konkrétny materiál, z ktorého tvorí.“ Vidno to napríklad na niťokresbách, ktoré sú prezentované aj na výstave v Galérii Čin Čin.
Foto: Galéria Čin Čin
„Ja si myslím, že za humornosťou či bláznivosťou sa často skrýva veľa odžitej bolestivej životnej skúsenosti. Na výstave sú aj krásne výroky Emőke o sebe samej. Ironizuje sa, láskavo hovorí o veľkých umeleckých ambíciách, umeleckých egách, ktoré neraz počas tvorby prasknú ako balón. Baví ma, ako sa baví so statusom umelca.“
Pýtame sa ešte kurátorky, či sa rešpektovaná výtvarníčka, navyše pedagogička, neurazila na žartovný text s maďarskými slovíčkami? „Emőke sa veľmi na texte pobavila, bola zaň povďačná, myslím, že ju baví môj humor. Keď je možnosť a priestor na humor, tak ho rada využijem. Baví ma to hlavne pri autoroch, o ktorých sa už veľa napísalo a ja nechcem recyklovať múdre teoretické state, a tak sa snažím využiť aj humor na priblíženie umenia.“
