V Galérii mesta Bratislavy na Panskej ulici v Pálffyho paláci je od minulého roka stála expozícia Biatec – Keltská mincovňa. Tá informuje hravou formou o keltskom mincovníctve, a to priamo v umeleckom prostredí galérie, kde sa prezentuje výtvarné umenie. Raritou je, že priamo tu v rokoch 1982–1985 objavili archeológovia keltskú mincovňu. Autori expozície o keltskom mincovníctve chceli teda umocniť priestor bývalej archeologickej sondy a zachovať jej stopu v umeleckom prostredí galérie. „Človek vstupuje akoby do pôvodnej archeologickej sondy a sám objavuje. Deje sa to tak, že sa noha návštevníka dotýka sklenených plôch na zemi a tie mu nasvietia rôzne nálezy, napríklad poklady mincí. Na stenách bežia animovane filmy o výrobe mincí, ich podobách a náleziskách, napríklad v kostrovom hrobe. Expozícia je urobená tak šikovne, že z nej majú zážitok aj nevidiaci a nepočujúci.
Foto: MMB
Kelti sú v kurze
Novinkou je, že k tejto expozícii pribudla mobilná aplikácia Po stopách Keltov, s ktorou sa diváci môžu vydať do ulíc mesta a priamo na náleziskách spoznávať históriu. Je to po prvý raz, čo môže záujemca sledovať podľa navigácie jednotlivé stanovištia, ktorých je päť. Téma keltskej kultúry je veľmi zaujímavá a stále sa o nej dá dozvedieť niečo nové, hoci neomrzí ani to, čo poznáme zo starších výstav a podujatí: „O tom, že Bratislava bola v laténskej dobe významným keltským oppidom na križovatke Podunajskej a Jantárovej cesty, už vie, okrem odborníkov, stále viac ľudí,“ hovorí Margaréta Musilová.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Informácie sa prehlbujú aj vďaka dnes už stálej expozície v SNM – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade, vďaka medzinárodným výstavám Kelti z Bratislavy v Perugii a Biatec. Nonnos. Kelti na strednom Dunaji vo Frankfurte nad Mohanom, ako aj vďaka každoročnej prezentácii v Taliansku na Mediteránnom veľtrhu archeoturizmu v Paestume.“ Táto aplikácia je v tejto širokej ponuke bratislavskou špecialitou.
Čítajte viac Expozícia odhalí tajomstvá Keltov na našom území
Štart na Bratislavskom hrade
„Smart aplikácia vznikla so zámerom vytiahnuť ľudí do ulíc, aby pochopili rozsah a topografiu jednotlivých častí opidda – keltského osídlenia v Bratislave,“ vysvetľuje Margaréta Musilová. Fiktívny digitálny chodník sa začína od akropoly (rímska stavba II) na Bratislavskom hrade, pokračuje cez opevnenie na Kapitulskej ulici a dostáva sa na územie remeselných osád (hrnčiarstvo, kovolejárstvo, mincovníctvo) v priestore Starého Mesta a Námestia slobody.
Okrem konkrétnych miest uvidia používatelia aplikácie textové aj obrazové informácie (historické čiernobiele fotografie, 3D modely a vizualizácie keltsko-rímskych stavieb na Bratislavskom hrade, kliešťovitej brány na Kapitulskej ulici alebo hrnčiarskej pece v Starej radnici na Hlavnom námestí. „Nie každý má možnosť chodiť do knižníc a študovať si často aj nedostupné informácie, ukryté v archívoch inštitúcií. Tým, že sú informácie o mobilnej aplikácii zverejnené aj na webe a sociálnych sieťach, sú distribuované a dostupné prakticky pre celý virtuálny svet,“ spresňuje Margaréta Musilová. Aplikácia Po stopách Keltov je zameraná na mladú generáciu, ktorá preferuje informácie v skratkách a obrazoch. Aplikácia je použiteľná aj pre cudzincov, ktorí prídu spoznávať hlavné mesto Slovenska – má teda aj anglickú verziu. Na dlažbe mesta budú tiež body s vyznačením Keltskej cesty, jej logom sa stal štylizovaný koník s príveskami z keltskej mince, a to drachmy typu simmering. „Tento typ mince je okrem už známeho biateku jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich mincí na území Bratislavy.“
Čítajte viac Múzeum Spiša má keltskú sošku z Jánoviec
Kelti uznávali imelo
No a prečo sa tak zaujímame o Keltov a pýšime sa ich prítomnosťou na našom území? Margaréta Musilová sa rozhovorí o tom, že Kelti boli prví, ktorí k nám priniesli vynález vyspelého antického sveta – razbu mincí. Tí bratislavskí boli výnimoční tým, že okrem motívov a symbolov razili na mince aj nápisy v latinke. Nachádzame na nich mená keltských vládcov, ako napríklad Ainorix, Fariarix, Devil, Nonnos… Celkovo ich poznáme 16.
Foto: MMB
Najčastejšie sa vyskytujúci nápis bol Biatec, podľa čoho sa zaužívalo označenie biatek, biateky. Celkove sa na území Bratislavy našlo od 18. storočia sedem pokladov zlatých a strieborných mincí (statérov, drachiem, didrachiem, tetradrachiem a obolov) a veľké množstvo ojedinelých nálezov mincí, ktoré svedčia o veľkom hospodárskom význame oppida v 2. – 1. stor. pred Kr. Najväčšie hromadné nálezy pochádzajú z výkopov pri stavebných prácach z medzivojnového obdobia zo Žilinskej ulice, z Námestia slobody, Hausberglu a Tatrabanky. V roku 2009 bol po prvýkrát objavený poklad keltských mincí archeologickým výskumom na Bratislavskom hrade – 22 mincí, z toho 15 zlatých statérov a sedem strieborných mincí.
Kelti mali vyvinutý veľký umelecký cit pre výtvarné umenie a vytvorili si svojský umelecký štýl, ktorý sa odráža hlavne na veľkých minciach, tzv. tetradrachmách. Vo svojom výtvarnom prejave spájajú mytologický svet Keltov s antickým znázornením bohov, hrdinov alebo možno aj konkrétnych historických postáv. Na averze sú znázornené väčšinou portréty mužov v profile či postavy jazdcov nesúcich meč alebo imelo, magickú keltskú rastlinu.
Tak to je veľmi zaujímavý objav pre laika, že Kelti uctievali imelo. Možno aj preto sa u nás usadili, že ho tu rastie naozaj dosť.
