Ako sa vám žije s menom Mucha?
Je to zaujímavé meno, ale v zahraničí ľudia nevedia, ako ho vysloviť. Ja som sa narodil v Anglicku a môj otec je John Mucha a v krajinách ako Anglicko, Francúzsko či Japonsko výslovnosť nášho priezviska rôzne komolili. Keď som pracoval ako producent filmov v Hollywoode, vyslovovali to ako „Muča“ a mysleli si, že som Mexičan. Je to však rozhodne meno, na ktoré sme všetci hrdí, pretože Alfons Mucha po sebe zanechal nielen umelecké, ale aj filozofické dedičstvo.
Ak poviete, že ste Mucha, očakáva sa od vás automaticky, že máte talent maľovať?
Pre mňa je maľovanie relax, ale nemám vôbec talent. Aspoň si to myslím. My sme umelecky zameraná rodina, pradedko Alfons bol maliar a grafik, dedko Jiří spisovateľ, babička Geraldina bola skladateľka a môj otec John chcel byť baletný umelec, ale mal zdravotné problémy, tak v tom nemohol pokračovať. Ja som mal v Anglicku úspech ako režisér, potom som sa presťahoval do Ameriky a v Hollywoode som videl, že je tam viac talentovaných ľudí ako ja, tak som sa stal producentom. Maľovanie je pre mňa iba koníček.
Čítajte aj Do Piešťan opätovne "priletel" Mucha. Kúpele so svetoznámym maliarom spája dramatický príbeh
Kedy a čo maľujete v rámci svojho hobby?
Mám to rád, sedieť niekde v prírode a kresliť kvetiny. Nemám talent kresliť ľudí.
Takže nemaľujete noblesné dámy so svätožiarou z kvetín?
Keby som maľoval ženy, tak by sa asi nahnevali.
Foto: Dávid Popovič
Tento rozhovor robíme v češtine, aby ste aj vy mne rozumeli. Odkedy žijete v Prahe a učíte sa po česky?
Môj otec pracoval ako bankár v Londýne, v Anglicku som sa narodil a pred rokom 1989 sme sa nemohli vrátiť do vtedajšieho Československa. Neskôr sa to zmenilo, ale to som už bol v internáte v Anglicku, tak som pokračoval v štúdiu. V roku 1998 som rok býval s babičkou v Prahe a intenzívne som sa na Karlovej univerzite učil češtinu, mal som 18 rokov. Neskôr som sa zas vrátil do Anglicka na univerzitu, ale vždy raz ročne som prišiel do Čiech na jazykový kurz. Pred šiestimi rokmi som sa z Kalifornie presťahoval do Prahy a musel som sa výrazne zlepšiť, aby mi ľudia rozumeli a mohol som pracovať v Nadácii Mucha.
Musela to byť veľká zmena prísť z Kalifornie do Prahy. Čo bola vaša motivácia?
V Hollywoode sa mi celkom darilo, ale prišiel za mnou môj otec John a požiadal ma, aby som pokračoval v práci mojich rodičov. To znamená šíriť pradedov odkaz a starať sa o jeho dielo. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, lebo moja žena aj naše deti sú Američania a stále tam žije rodina mojej manželky. Otec však potreboval pokračovateľa. Výstavy Alfonsa Muchu videlo šesť a pol milióna ľudí po celom svete, chlapec z juhomoravskej dedinky Ivančice, ktorý tvrdo pracoval, zmenil svet. Priezvisko Mucha zaväzuje.
Foto: Dávid Popovič
Je zaujímavé, že vy, ale dokonca ani váš otec John ste sa s pradedom a dedom Alfonsom Muchom nikdy osobne nestretli. Dozvedáte sa o ňom ešte stále informácie, objavujete veci, diela, ktoré sú pre vás nové?
Určite áno. Napríklad som až tu, v Piešťanoch, po prvýkrát naživo uvidel krásnu olejomaľbu, ktorú môj pradedko daroval kúpeľom. Nazýva sa „Buď pozdravená, požehnaná studňa zdravia“. Je to poďakovanie kúpeľom za uzdravenie mojej pratety Jaroslavy, a tá je na nej aj vyobrazená (vľavo, sediac v kresle – pozn. aut). Alfons Mucha ju namaľoval vo francúzskom Nice v roku 1932.
Takže ste vošli do Grand Restaurant v Thermii a pozreli nahor, nad dvere do päťuholníkového priestoru, pre ktorý váš pradedo tento obraz vytvoril. Kým ho v roku 2000 neukradli a o štyri roky neskôr zas nevypátrali a poškodený nezreštaurovali. Čo ste cítili?
Bol som dojatý. Vždy, keď vidím niečo dôležité po prvýkrát, zaplavia ma emócie. Nedávno mi zas volal archivár z nášho archívu v Prahe, že našiel list od Alfonsa, ktorý napísal našej rodine na Morave v čase, keď bol v Paríži. Vraj celú noc pili s červenovlasým pánom z Holandska. To bolo prvé stretnutie Alfonsa Muchu a van Gogha. Alebo bolo zaujímavé nedávno počúvať, kto sú ľudia na historických fotografiách z Piešťan, na ktorých sa nachádza aj môj pradedo.
Čítajte viac Slávny Muchov obraz zlodeji vyrezali príborovým nožom
Ste na Slovensku po prvýkrát?
Myslím si, že v rámci takejto návštevy s prenocovaniami áno. Spomínam si, že kedysi sme cestovali s rodinou z Prahy do Maďarska a Rumunska. V časoch Československa sme museli prejsť pravdepodobne cez Slovensko.
Vyskúšali ste už piešťanské liečivé bahno?
To bol úžasný relax! Po skončení univerzity som strávil dva roky v Japonsku a tam majú tiež termálne kúpele nazývané „onsen“. Japonsko je vraj svetová jednotka v počte horúcich prameňov. Ale nikdy som nemal bahenný zábal, to som zažil po prvýkrát. Bolo deväť hodín ráno a po tej procedúre som cítil únavu. Ale bola to taká príjemná únava.
Foto: Dávid Popovič
Kam máte namierené z Piešťan?
Na Moravu. V rámci série výstav Muchova cesta, ktoré organizuje naša nadácia, sa súbežne s Piešťanmi konajú ďalšie výstavy v Alfonsových rodných Ivančiciach, v Moravskom Krumlove a v Hrušovanoch nad Jevišovkou.
V Ivančiciach sa Alfons Mucha narodil. Ale pripomeňte prečo Moravský Krumlov a Hrušovany.
Pretože v Moravskom Krumlove je pradedova slávna Slovanská epopeja, súbor 20 veľkoformátových malieb (na zámku v Moravskom Krumlove visia od roku 1963, kde ich po roku 1950 zachránili – pozn. aut.) inšpirovaných históriou slovanských národov. Epopeju tu vždy chránili a starali sa o tieto obrazy, bez nich by tu už neboli. Aj Hrušovany boli pre Alfonsa dôležité, lebo tu býval jeho patrón, ktorý mu zaplatil štúdium. Okrem toho tu majú na strope radnice reštaurované jeho obrazy, fresky, ktoré robil vo svojich začiatkoch, v roku 1882.
Dočítala som sa, že niektoré namaľoval farbou zmiešanou s vajíčkom. Takže maľoval aj priamo na stenu. Je to zaujímavé v tom kontexte, že do dňa krádeže v reštaurácii v Thermia Palace bol jeho obraz považovaný za nástennú maľbu. A potom ho zlodej vyrezal príborovým nožom…
Na stenu maľoval vo svojich začiatkoch, v Hrušovanoch ešte ako neznámy maliar, mal len 22 rokov. Sú to kvetinové motívy a krásne ornamenty, ktoré sa nachádzali pod vrstvami omietok.
Foto: Nadácia Mucha
Jednu z najväčších zbierok Muchových diel vlastní bývalý prvý svetový profesionálny tenista Ivan Lendl, ktorý ich začal zbierať začiatkom 80. rokov. Sú to hodnotné diela?
On má asi dvesto obrazov, my máme viac ako štyritisíc. Smutné je to, že ide o plagáty, ktoré boli vytlačené na lacný papier a maľované lacnými farbami. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že plagát bude mať životnosť pár týždňov a nie sto, stopäťdesiat rokov. Ten papier a farby sú veľmi citlivé na atmosférické podmienky a v Lendlovom dome nie sú tie podmienky optimálne. My chceme robiť expozície, kde nebudú poškodené a vyblednuté obrazy, aby ľudia videli pradedovu tvorbu v plnej farebnosti. Ja som štvrtá generácia, ktorá sa stará o diela Alfonsa Muchu, a chcem, aby aj o dvesto rokov ľudia videli obraz taký, ako ho Alfons namaľoval. My máme prísne atmosférické podmienky, teplotu i vlhkosť vzduchu, za akých Muchove obrazy uchovávame, ani v Kráľovskej galérii v Londýne, kde majú Leonarda da Vinciho, to nie je také prísne.
Kde možno nájsť Muchove originály?
Najviac ich je v Muchovom múzeu na Panskej lici v Prahe – plagáty z Paríža, kresby, pastely, olejomaľby, objekty ako taniere či sochy, fotografie, ale aj jeho stôl a podobne.
Vraj veľa pracoval, 16 až 18 hodín denne. To je zápal hodný súčasného vorkoholizmu.
Naozaj neviem, kedy spal. Celý deň pracoval, v noci písal listy, čo máme v archíve, memoáre. Obdivujem jeho pracovný zápal.
Výstava v Piešťanoch, ktorá potrvá do konca októbra, sa volá Kvetinové svety. Keď som sa spýtala umelej inteligencie, aké kvety mal Mucha najradšej, napísala mi ľalie, ruže, slnečnice a ďatelinu.
Ľalie a ruže určite, veď aj na piešťanskom obraze dievča drží v ruke červenú ružu. Je niekoľko obrazov, kde sú aj slnečnice. Pre Alfonsa Muchu sú kvetiny, ale aj poľné kvietky a motívy slovanstva a moravského folklóru spomienkami na jeho detstvo v moravských Ivančiciach.
Foto: Dávid Popovič
A ešte čosi mi umelá inteligencia prezradila. Že Mucha mal 22 detí namiesto dvoch a nikdy nemal dcéru Jaroslavu. Zdá sa, že umelej inteligencii by sme nemali vždy veriť.
Tak to je zábavné. Aj ja som skúsil komunikovať s umelou inteligenciou a požiadal som ju, aby na sociálne siete napísala status o mojom pradedkovi. Ale neurobila to tak dobre ako môj ľudský tím autorov. Viem však, že niektorí autori, ktorí sú umelcami, majú obavy, čo s nimi bude v budúcnosti.
Visia obrazy Alfonsa Muchu aj u vás doma?
U nás doma nemáme Muchu. Teda, nejakých „Muchovcov“ máme, a to kresby našich detí. A potom obrazy od našich kamarátov umelcov. Alfons Mucha u nás doma nevisí. V dome môjho otca áno, ale v našom dome veru nie.
