Podľa čoho ste výstavu nazvali? Bol prvý názov Chvála zvedavosti, ktorý ste napĺňali, alebo naopak – vynútili si ho obrazy?
Za názvom Chvála zvedavosti je viac významov. Vždy chcem obrazmi vzbudiť zvedavosť ľudí, ktorí sa prídu na ne pozrieť. No je tu tá moja zvedavosť, potreba ustavičného bádania. A napokon, sama som bola zvedavá, ako budú obrazy vyzerať v týchto supermoderných priestoroch.
Vystavujete rada v moderných priestoroch, alebo radšej v historických? Kam myslíte, že sa viac hodí vaša tvorba?
Možno by som práve chcela teraz zbúrať predsudky o tom, že v takýchto moderných, klimatizovaných superpriestoroch nemusia byť len abstraktné obrazy, alebo nejaké digitálne printy či iné supermoderné techniky. Myslím, že sa sem hodia aj také archaizujúce trendy, s ktorými prichádzam ja. A kde radšej vystavujem? Ide o silu priestoru. Nezáleží, či to je moderný alebo starý. Dôležité je, akú má energiu.
Pozrite si fascinujúce obrázky Katky Vavrovej.
Aká je energia priestoru Tower 5?
Keď som sem prišla, mala som pozitívny pocit, páčilo sa mi v tomto objekte. A bola to pre mňa aj výzva: ako budú moje diela pôsobiť tu, kde je blízko aj známy Národný futbalový štadión? Teším sa, že máme radi šport, ale máme radi aj umenie, tak som rada, že tu bude aj moje umenie.
Z akého obdobia sú tieto obrazy? Sú to novšie práce, alebo dávnejšie? Obsahujú príbehy, či sú to signály? Čo v nich majú ľudia hľadať?
Tematicky by som výstavu rozdelila na časť rozprávkových príbehov, ale v kolekcii dominuje folklórna téma. Moja obľúbená. Keďže som nedávno ukončila knihu Ľudové piesne, voľne pokračujem v tejto impresii. Je ešte z roku 2019, keď som začala s touto tematikou. Vtedy som mala prvú výstavu tohto druhu v Martine. Ja v našom folklóre a folkloristike nachádzam veľkú inšpiráciu, zaujímajú ma motívy z krojov a podobne. Samozrejme, na čas vždy túto tému preruším, podľa toho, čo čítam, čo ilustrujem, čím žijem.
Na tejto výstave sú tiež iné motívy…
Okrem rozprávkových príbehov sú tu aj dramatickejšie námety, inšpirované ruskou drámou. Dostojevskij, Gorkij, Puškin… Puškina som robila aj knižne, pre vydavateľstvo Perfekt s Ľubomírom Feldekom.
Na obraze, pri ktorom sme robili tento rozhovor, sú ženy, z ktorých jedna má veľmi pekný čepiec. Vraj čepce aj zbierate?
Mám pár čepcov, ale tento nie je môj. Tento konkrétne je z Ábelovej a sú na ňom tie ich povestné koráliky. Je veľmi krásny, vzácny, ale ja ho nevlastním. Nejaké čepce však mám, najviac si cením tie, ktoré mám od maminky. Sú zo Záhoria, z okolia Holíča, prešívané zlatou niťou. Čiže nejaké mám, no na tieto zbierky sú na Slovensku iní machri, ako napríklad pán Talapka, ktorí majú celé kroje katalógovo spracované a prezentujú ich.
Ako trávite leto? Máte prázdniny alebo maľujete? Chodíte po Slovensku alebo po svete a hľadáte krásne veci či podnety?
Som workoholik, stále pokračujem vo svojej práci. Oddychujem popri práci. Čaká ma aj dovolenka, ale pre mňa je dovolenka stres. V lete totiž pracujem veľmi intenzívne, najviac z celého roka. Aj na tejto výstave sú maľby z tohto leta, takže som zvedavá, čo povedia diváci.
