Výstavu otvorili pri príležitosti sto rokov od prvej návštevy Masaryka v Topoľčiankach.
Ako vám napadlo zorganizovať výstavu o Masarykovi a Topoľčiankach?
Keď sa pred piatimi rokmi oslavovalo sté výročie vzniku Československa, pozerala som dokument o Masarykovi. Zrazu sa mi pred očami objavila spomienka z detstva, ako sa hovorievalo o Masarykovi v okolí. Pochádzam totiž z dediny Hostie, kadiaľ chodieval Masaryk do Karlovej doliny. Dokonca podporil stavbu miestnej školy. U nás sa na Masaryka vždy spomínalo. Uvedomila som si, že o pobyte tohto veľkého človeka v našich končinách musí byť všeličo v archívoch. Vyhľadala som si článok o jeho prvom príchode do Topoľčianok 29. júla 1923. Stále som nachádzala ďalšie a ďalšie informácie, bolo toho tak veľa, až som si povedala, že si to nemôžem nechať pre seba.
Pritom vy nie ste historička?
Nie, som stavebná inžinierka, o Masaryka sa len zaujímam, podobne ako o obdobie prvej Československej republiky. Vediem občianske združenie Letné sídlo. V archívoch som objavila množstvo zmienok o Topoľčiankach, o ktorých sa vtedy písalo na prvých stránkach novín. Vtedy neboli len letným sídlom prezidenta, stali sa priam centrom krajiny, keďže za TGM sem chodili vtedajší československí aj zahraniční politici. Bola tu vymenovaná vláda, veľvyslanci, podpisovali sa tu zákony a rôzne dôležité rozhodnutia, čiže Topoľčianky boli plnohodnotným prezidentským sídlom.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Na výstave citujete z Bratislavského denníka z 24. augusta 1923 ženu vracajúcu sa z poľa: „Ale u nás je teraz stále dačo nového. Čo je tu pán prezident, akoby sa celé okolie zmenilo, prispôsobilo. Je tu rušno ako o púti, vozy sem prichádzajú a odchádzajú, samí hostia a zďaleka, veľmi zďaleka.“ Ktoré významné osobnosti prišli do Topoľčianok?
Napríklad H. G. Wells, otec sci-fi, autor Vojny svetov, ktorá bola aj sfilmovaná. Prišla sem aj vdova po americkom prezidentovi Willsonovi Edith, vtedajší francúzsky minister letectva a matematik Paul Painlevé, rumunský ministerský predseda Ion Bratianu. Pravidelným návštevníkom bol, samozrejme, Edvard Beneš, ktorý bol priateľom TGM. Prichádzal s manželkou Hanou, keď bol v Topoľčiankach aj Masaryk, a chodievali spolu na výlety. Pobýval tu aj Masarykov syn Jan, ktorý bol vtedy veľvyslancom vo Veľkej Británii. Chodievala sem manželka významného archeológa Williama Petrieho, manželka a deti britského spisovateľa a obrancu Slovákov Roberta Williama Setona Watsona, snúbenica M. R. Štefánika Giuliana Benzoni, český spisovateľ František Peroutka. Z umelcov sem prichádzali hviezdy ako operná speváčka Jarmila Novotná, ktorá spievala aj v Metropolitnej opere. Na zámku spievala aj so známym klaviristom Rudolfom Firkušným. Z výtvarníkov tu bol Maximilián Schurmann, Štefan Polkoráb alebo americká maliarka Violet Oakley. Bol tu aj Karol Plicka, ktorý fotil Masaryka s rodinou v topoľčianskom parku, ale aj v doline s miestnymi deťmi.
Kto sem chodil zo slovenských osobností?
Nechýbal Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová, Martin Rázus, Dušan Jurkovič, Mikuláš Schneider-Trnavský, Vladimír Svetozár Hurban a mnohí ďalší. A z Čechov, samozrejme, nemožno zabudnúť na Karla Čapka, veď práve v Topoľčiankach vznikla jeho známa kniha Hovory s TGM. Apropo, v roku 2018 tu v parku nakrúcali rovnomenný film s Martinom Hubom ako Masarykom, Čapka hral Jan Budař.
Prečo si Masaryk Topoľčianky tak obľúbil? Pôvodne mal byť miestny zámok jeho sídlom len dočasne, na rok.
Nielenže mal zámok reprezentačné interiéry, Masarykovi učarovalo aj okolie zámku s malebným anglickým parkom, takže významné návštevy brával na výlety na hrad Hrušov, Skýcov, do Karlovej doliny. Okrem toho je tu žrebčín s lipicanmi a Masaryk mal rád kone. Bolo tu aj dobré železničné spojenie, ľahko sa odtiaľto vedel dostať, kdekoľvek potreboval.
Masarykovým letným sídlom sa stal zámok v Topoľčiankach, no pôvodne sa vyberalo z viacerých miest. V prvotnom výbere bol aj Bojnický zámok, zámok Kunerád, kaštieľ vo Svätom Antone, hrad Červený Kameň, kaštieľ vo Voderadoch či kaštieľ v Tesárskych Mlyňanoch…
Zámok Topoľčianky patril pred vojnou Habsburgovcom, po nej prepadol majetok panovníckej rodiny štátu. Topoľčianky aj s okolím sa stali štátnym majetkom, Habsburgovci už v tom čase neboli na Slovensku. Ostatné miesta mali buď zlý prístup, alebo neboli dobre vybavené. Keď sa rozhodlo, že zámok bude trvalým letným sídlom prezidenta, priestory sa museli prispôsobiť budúcim návštevám. Zväčšilo sa podkrovie a miestnosti pre návštevy navrhoval Milan Michal Harminc, jeden z najplodnejších slovenských architektov (projektoval bratislavský hotel Carlton, najväčšie tatranské sanatórium aj tri budovy Slovenského národného múzea).
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Práve Masarykovi vraj môžeme vďačiť za to, že zámok s krásnou kupolou a priečelím dnes môžeme obdivovať v celej majestátnosti a že neschátral. V akom stave bol zámok, keď sem prišiel prvý prezident?
V niektorých dokumentoch sa písalo, že nebol vo veľmi dobrom stave. Ale zachovali sa fotografie z prvého roku návštevy a vyzeral dobre, veď tam žili. Tri renesančné krídla jemne adaptoval pre potreby prezidentských návštev a hostí architekt Harminc. Ostal tu aj pôvodný mobiliár, za komunizmu sem chodievali zájazdy ROH. Zámok bol vtedy rozdelený na muzeálnu časť a druhú časť, kde sa ubytúvali hostia, takže stále mu ostala reprezentačná funkcia, aj keď už nebol prezidentským sídlom. Aj z okolitých lesov sa mali stať polia, no vďaka prítomnosti Masaryka ostali zvernicou. Bez neho by možno aj okolie vyzeralo inak.
Na výstave sú vraj exponáty, ktoré inokedy nemožno vidieť pokope. Čo cenné teda návštevníci uvidia?
Najvzácnejšie sú obrazy a sochy z Galérie mesta Bratislavy, z Nitrianskej galérie a z Galérie Jána Koniarka v Trnave, originálny Masarykov oblek z múzea v Hodoníne z Múzea TGM v Rakovníku máme požičaný originálny kufor aj cylinder. Z národného žrebčína máme vyzuvák na čižmy s emblémom TGM a koč. Podarilo sa nám nájsť aj skriňu z roku 1924, také skrine boli v podkrovných miestnostiach. Masarykov stôl sa však nedochoval, pretože ten si podobne ako jedálenský servis do Topoľčianok privážal z Prahy.
Čítajte viac Warhol odchádzal vždy bez rozlúčky. Jeho pätnásť minút slávy trvá
Masaryk o sebe vyhlasoval, že bol vlastne „odmalička napůl Slovačiskem, můj otec byl Slovák z Kopčan, mluvil slovensky do smrti, i já jsem mluvil spíš slovensky“. Aký vzťah mali miestni k TGM?
Veľmi si ho vážili, zachovali sa spomienky naňho, ako chodil cez dedinu a jednotlivým ľuďom pomohol. Pomoc od neho žiadalo veľmi veľa ľudí. Ľudia sa s ním stretávali v Topoľčiankach aj okolí, chodievali s ním osobní strážcovia, no on to nemal rád, snažil sa im ujsť. Ďalšie jeho obľúbené miesto bola dedina Bystrička pri Martine, kde sa pravidelne vracal a kde jeho dcéra Alice dala postaviť v rokoch 1930–1931 dom, jedinú nehnuteľnosť, ktorú rodina počas života vlastnila.
Kde ste čerpali všetky informácie o Masarykovi?
Čítala som o ňom knihy, študovala v archívoch, aj digitálnych. Zámok Topoľčianky nášmu občianskemu združeniu Letné sídlo na výstavu poskytol priestory, za čo som vďačná, o to je výstava pôsobivejšia. Fotografie Masaryka vystavujeme na mobiliári, ktorý je často aj na samotných snímkach.
