Projekt Umenie ako dôkaz predstavili v utorok 12. septembra v Poľskom inštitúte v Bratislave partneri projektu. Anna Opalińska, riaditeľka Poľského inštitútu, zdôraznila, že „je dôležité iniciovať projekt, ktorého cieľom je podporovať kritické myslenie, overovanie si faktov a rozvíjanie intervencií v oblasti mediálnej gramotnosti”.
Na internete sme zraniteľní
Monika Koblerová, riaditeľka Českého centra Bratislava a predsedníčka klastra EUNIC Slovensko, uviedla, že „pre klaster EUNIC Bratislava, ktorý združuje európske kultúrne inštitúty na Slovensku a ktorému v súčasnosti predsedá České centrum Bratislava, predstavuje téma fake news a dezinformácií prioritnú agendu, a projekt Art as Evidence zameraný na mladú generáciu je vlajkovým projektom siete pre túto aktuálnu tému”.
V čoraz zložitejšom mediálnom prostredí s množstvom platforiem, kanálov a fór sa totiž ľahko šíria dezinformácie, falošné správy, vojnová propaganda a konšpiračné teórie. Nedávny celoeurópsky prieskum Centra pre bioetiku Univerzity sv. Cyrila a Metoda dospel k záveru, že „Slováci patria medzi tých, ktorí najčastejšie veria konšpiračným teóriám, po tom, čo krajina zaznamenala jedno z najvyšších skóre, aké kedy bolo namerané v konšpiračnom indexe”.
„Mladá generácia je obzvlášť zraniteľná, pretože pandémia prinútila celú generáciu mladých dospelých k digitálnej izolácii a urobila ich zraniteľnými voči týmto formám online manipulácie. Pri hroznom teroristickom útoku 18-ročného mladíka na členov LGBTIQ komunity v Bratislave sme práve videli, ako môžu konšpiračné teórie na sociálnych sieťach viesť aj k skutočnému násiliu“, povedal riaditeľ Goetheho inštitútu Markus Huber.
Foto: Peter Korček
Téma dezinformácií je mimoriadne nástojčivá v období, kedy si Slovensko volí nový parlament. Veľa mladých ľudí pôjde voliť po prvýkrát. „Práve mladí ľudia sú často vystavení dezinformáciám, keďže konzumujú veľké množstvo obsahu zdieľaného na sociálnych sieťach. Často im chýbajú nástroje na interpretáciu prijatých informácií alebo na pochopenie toho, s akým zámerom sú informácie šírené“, skonštatoval riaditeľ Francúzskeho inštitútu Olivier Favry.
Ondrej Križko z Veľvyslanectva Holandského kráľovstva vyzdvihol umelecký rozmer projektu. „Pokiaľ ide o svet dezinformácií, umenie môže byť jedným z riešení ako spomaliť šírenie neprávd a manipulatívnych informácií. Kľúčovou je najmä úloha umenia pri riešení kritických otázok a možnosť pozrieť sa na informácie formou, ktorá može byť mladým ľuďom omnoho bližšia.“
Čítajte viac Ako to bude po vojne? Autor sci-fi Metro Gluchovskij vidí monarchiu aj Rasputina
Okrem série podujatí je hlavným výstupom projektu webová stránka artasevidence.com. Stránku a jej funkcionality predstavil slovenský dizajnér Eugen Korda. Je určená predovšetkým pre mladých ľudí vo veku 15 až 20 rokov. Informuje o cieľoch projektu a pripravovaných i zrealizovaných podujatiach, obsahuje užitočné linky a kontakty, kde sa dá o téme dezinformácií dozvedieť viac. Pracuje s motívom light a dark mode, ktorý porovnáva bežnú prax influencerov uchádzajúcich sa o pozornosť publika s nekalými praktikami dezinformačnej scény. Tieto praktiky vo svojich videách vysvetlí známy slovenský influencer Duklock.
Na stránke je k dispozícii aj report a záznam júnového otváracieho podujatia s ukrajinskými expertmi na dezinformácie Alonou Romaniuk a Kyrylom Bezkorovainyim.
Foto: Peter Korček
Najbližšie podujatia
Brilantná historicko-politologická esej Digitálny fašizmus medzinárodne uznávaných nemeckých expertov Maika Fielitza a Holgera Marcksa ponúka zrozumiteľnú a čitateľsky príťažlivo napísanú analýzu toho, čo by sme mohli označiť za „digitálny fašizmus“. Podarilo sa im ukázať, ako techniky zahmlievania a manipulácie korešpondujú s fungovaním sociálnych médií, ktoré zosilňujú obavy, strach a šíria tzv. „post-pravdy“. Kniha Digitálny fašizmus zvažuje možné scenáre budúcnosti a prináša i niekoľko sofistikovaných návrhov, ako proti radikálnym tendenciám a extrémizmu bojovať a chrániť tak demokraciu.
V Goetheho inštitúte sa bude z knihy čítať a diskutovať 18. septembra. O deň neskôr na workshope Maik Feilitz a Holger Marcks ukážu, prečo môžu pravicoví extrémisti tak úspešne šíriť svoje posolstvá na internete a čo sa s tým dá robiť. Po krátkom úvode budú obaja odborníci spoločne s účastníkmi diskutovať o nástrojoch a technikách radikalizácie. Cieľom seminára je rozvíjať kompetencie v oblasti chápania demokracie a nebezpečenstva nenávistných prejavov, manipulácie a pravicovej agitácie, aby sa získané poznatky mohli začleniť do pedagogickej praxe.
Workshop je určený pre učiteľov/učiteľky, výskumníkov/výskumníčky a zainteresované publikum. Potrebná znalosť nemčiny.
Do 30. septembra sa môžu študenti a študentky stredných škôl v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji prihlásiť na game jam, v ktorom sa naučia vytvoriť textovú videohru a zároveň sa dozvedia, ako sa orientovať vo svete dezinformácií. Videohra pomôže pochopiť komplikovaný systém hoaxov a dezinformácii. Pri vývoji budú študentov sprevádzať profesionáli zo softvérového vývoja a hier, žurnalisti, psychológovia a projektoví manažéri.
Prednáška s názvom Továreň na lži: Výroba klimatických dezinformácií je naplánovaná na 12. októbra a bude vychádzať z knihy autora V. Pecku s rovnomenným názvom. Autor predstaví exkurz do výroby klimatických dezinformácií na konkrétnych príkladoch zo svetového i českého kontextu.
Diskusiu so sociológom Vojtěchom Peckom, odborníkom na informačnú bezpečnosť Tomášom Kriššákom a riaditeľom Inštitútu pre demokraciu pri UMB & Data Society Lab Jozefom Michalom Mintalom bude moderovať Frédérique Halászová a uskutoční sa v ten istý deň o 20.h.
Čítajte viac V oblasti Gound Zero otvorili nové kultúrne centrum
Záverečné podujatie – projekcia dokumentárneho filmu Michala Fuliera a Jany Bučka Kovalčíkovej Čo ste urobili Rusom – sa uskutoční 5. novembra, v rámci festivalu Jeden svet. Ako to, že sa fašizujúce posolstvá a dezinformácie na Slovensku tak ľahko uchytia? Ako to, že Slovensko v podpore Ruska tak významne prečnieva oproti zvyšku Európy? Nie je to len odrazom hlbšieho problému našej spoločnosti, ktorý prehliadame a vysvetlenia hľadáme v zjednodušovaní typu „nevedia sa o seba postarať“, „zle sa učili“ a „nevedia kriticky myslieť“.
Výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí zažívajú frustráciu a svoj život hodnotia ako nepredvídateľný, bez možnosti ho kontrolovať, a ktorí pociťujú vysokú nedôveru – nielen k inštitúciám, ale aj v rámci medziľudských vzťahov –, sú náchylnejší veriť konšpiračným teóriám. A ktorí žijú v prakticky permanentnej neistote. Po projekcii sa uskutoční diskusia s tvorcami a Petrom Ivaničom (Svet medzi riadkami).
