Ako sa vám podarilo realizovať nápad vystavovať v neobývanom dome?
Nápad urobiť výstavu Rozptyl v priestoroch neobývaného domu bol veľmi naliehavý. Spolu s Hugom Raýmanom, Lukášom Sobotom, Kristínou Majvitorovou a Adamom Baloghom sme sa dostali k bezodplatnej výpožičke nehnuteľnosti na Karpatskej 24. Vlastníkom je Mestská časť Staré Mesto. Za prepojenie vďačíme Jánovi Vozárikovi a Albertovi Vrzgulovi, ktorí poznali naše predošlé výstavy – Vystavenisko (apríl 2022) a Osvit (september 2022) a dôverovali nášmu projektu. Obe predchádzajúce výstavy boli tiež v nevyužitom dome na Somolického 14 v Bratislave.
Foto: Barbora Smutná
Čo vás fascinuje na týchto nezáväzných priestoroch? Inšpirovali vás vraj aj podobné projekty, ktoré boli u nás v minulosti.
Už pred troma rokmi som sa dostal k záznamu o výstave Suterén 89 na Konventnej 14 v Bratislave. Výstava bola vyústením aktivít akčného alternatívneho zoskupenia Terén, ktoré iniciovali Radislav Matuštík, Július Koller a Peter Igor Meluzin. Bol som tým taký fascinovaný, že som na ďalší deň vstúpil do záhrady domu na Konventnej a zaklopal som na rozsvietené okno. Vtedy som sa spoznal s milou rodinou Institorisovcov. Práve oni v minulosti sprostredkovali Júliusovi Kollerovi pivničný priestor na Konventnej. A tak som spoznával neoficiálnu scénu – Evu a Igora Minárikovcov, Viktora Oravca, Ruda Sikoru, Petra Kalmusa, Ľuba Stacha, Vladimíra Kordoša, Ľubomíra Ďurčeka a ďalších. Nemali v minulosti možnosť pôsobiť v oficiálnych štruktúrach, a tak si svoj priestor vytvorili sami. Bolo v tom toľko slobody a radosti, že ma to nadchlo. Hoci je dnes situácia iná, chcel som dať umelcom takúto voľnosť priestoru. Mám rád staré domy, pivnice, podkrovia, drevárne, už v detstve som u starých rodičov rád prehľadával takéto zákutia a svoj záujem som v týchto a iných súvislostiach našiel aj v súčasnosti.
Pomýšľali ste najprv na výstavu v tom istom priestore, kde bola v roku 1989, čiže na Konventnej?
Najprv som myslel na tú istú pivnicu, avšak to už nebolo možné. Syn pána Institorisa, záhradník Aleš, mi navrhol využiť chátrajúci dom na Somolického 14, o pozemok ktorého sa staral. Dohodli sme, že ak sa o záhradu postaráme, pozemok i dom môžeme používať. Prvého apríla 2022 sme teda otvorili výstavu Výstavenisko. A potom v septembri 2022 Osvit.
Nová výstava Rozptyl je teda už výsledok skúseností a je aj na inom mieste. Ladia spolu diela rôznych generácií a prejavov?
Rozptyl má široký záber od periférie až k centru umenia, ale diela rôznych generácií sa nevadia, práve naopak. Rozptyl znamená naozaj rôznorodosť veku, pôvodu (Slovensko, Česko, Ukrajina, Rakúsko, Maďarsko, Estónsko či Nemecko) i vzdelanostného či názorového zázemia. Najmladší je šesťročný Herman Ainsar z Estónska a najstarší 77-ročný Otis Laubert zo Slovenska. Pozývali sme všetkých, ale nefér z našej strany bolo to, že sme ľudí oslovovali často po známosti, a nie otvorenou výzvou a to aj v zahraničí. Vznikla reťazová reakcia, informácia sa šírila a napokon sme pár ľuďom s ospravedlnením žiadosť o účasť zamietli. Mrzí ma to, ale v istom bode sme museli počet vystavujúcich uzavrieť. Vítame však všetkých, aj na finisáži 1. októbra, kde budeme vítať aj publikáciu k výstave.
Čítajte viac Na Bielu noc sa vracajú svetelní cvičiaci jogíni
Bolo aj pre vás, organizátorov, prekvapením, s akými dielami či nápadmi výtvarníci prišli? Robili diela aj konkrétne pre toto prostredie?
Určite áno. Niektoré diela vznikali na mieste. Bolo zábavné sledovať, ako sa autori vyrovnávajú s pridelenými plochami. Neraz sme sa ocitli aj v náročnej situácii, napr. keď sme zistili, že steny v dome neprijímajú klince. Pri toľkej účasti sme vymysleli formu – používať iba vertikálne steny. Každý z vystavujúcich si mohol vybrať alebo mal pridelenú jednu stenu, ktorej plochu mohol akokoľvek využiť. Dohodli sme sa, že pôjde o stenu, nie stropy, či podlahy. Do akej miery dielo vystupuje zo steny, sme nechali voľné. Tematika diela bola tiež voľná. Pojem „rozptyl“ takisto mal podnietiť k tvorbe z rôznych materiálov a realizácií nápadov, na ktoré inde nemali priestor. Jedinou podmienkou bolo nerobiť zásahy, ktoré by boli nevratné, napríklad vybúrať stenu.
