Prečo fotíte práve ľudí padajúcich na zem?
Dnes sa každý pohybuje príliš rýchlo a kladie veľký dôraz na veci, ktoré nie sú dôležité. Fyzické pády predstavujú ten vnútorný nepokoj, ktorému všetci čelíme, pretože máme priveľa práce a nedostatok času. Snažíme sa to všetko stihnúť. Moje postavy padajú na zem udusené spoločnosťou, ktorá im hovorí, aby boli krásni, bohatí, produktívni, a čo je najdôležitejšie – aby boli ticho!
Čítajte viac Aj príroda má zmysel pre humor. Pozrite si smiešne fotografie zvieratKeď sa celé toto ťažké bremeno stane neznesiteľným, jediným riešením je nechať to tak, a potom sa zrútiť. Vo chvíli, keď ste na zemi, si musíte vybrať: môžete zostať dole a zomrieť, alebo prekonať bolesť a opäť vstať silnejší a múdrejší. Páči sa mi myšlienka, že sa ľudia pri pohľade na moje fotografie môžu istým spôsobom znova nájsť, zamyslieť sa nad svojím životom a svetom okolo seba, a potom, dúfajme, urobiť nejaké zmeny.
Možno vás pohoršia, možno rozosmejú. Spoznajte fotografie svojrázneho talianskeho umelca
Odkiaľ beriete nápady na aranžovanie toho, čo fotíte?
Inšpiráciu beriem v podstate z každodenného života. Pozorne sledujem správanie a neurózy ľudí, ich strach, posadnutosť a krehkosť. To sú prvky užitočné pre moju prácu, ktoré beriem a mením na ironický a groteskný kľúč.
Čítajte viac Obed vo výške 260 metrov. Príbeh slávnej fotografieNiekedy ma inšpirujú aj konkrétne spoločenské alebo politické udalosti. Reagoval som napríklad na pedofíliu v katolíckej cirkvi. Nechcem, aby bol môj projekt čisto politický, ale občas to určite môže byť ten správny prostriedok na zobrazenie toho, čo sa mi nepáči.
Ako ľudia reagujú na vaše snímky? Smejú sa, sú kritickí alebo ich to uráža?
Som presvedčený, že môj projekt sa dá interpretovať vo viacerých rovinách. Niektorí ľudia reagujú veľkým smiechom, zastavia sa už pri prvej vrstve, tej, čo je celkom na povrchu. Iných ovládne nepokoj. Pamätám sa, že počas jednej výstavy istá pani utiekla, lebo dostala záchvat klaustrofóbie.
Čítajte viac Ľadové medvede vo fialových kvetoch. Fotograf Martin Greguš s nimi strávil 33 dníVšetky tie skryté tváre ju vyrušovali. Každý človek reaguje inak, a to sa mi veľmi páči. Nechcem odovzdávať nijaké konkrétne posolstvo, hovorím len o neurózach ľudí, pričom používam jazyk, ktorý je pre všetkých spoločný… A to sú, samozrejme, pády.
Vystavovali ste už i na Slovensku?
Žiaľ, ešte som nemal možnosť navštíviť Slovensko, no veľmi rád by som u vás vystavoval. Vždy som veľmi zvedavý, ako ľudia vo svete reagujú na môj projekt, a v skutočnosti som ešte nikdy nemal výstavu vo východnej Európe. Ktovie, možno po tomto rozhovore príde nejaký zaujímavý návrh. Rád cestujem a spoznávam nové kultúry a miesta.
Máte ako fotograf ešte nejaké plány alebo sny?
Mojím jediným snom ako fotografa je pokračovať v tom, čo robím. Milujem svoj projekt a neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné. Svoje fotky koncipujem tak, akoby to boli malé statické krátke filmy, a vzhľadom na to množstvo vecí, ktoré sa dejú vo svete, každý deň nachádzam inšpiráciu a vždy mám nejaký nový príbeh.
V posledných týždňoch mám výstavu v Strati d'Arte, elegantnej rímskej galérii. Pripravila ju Gina Ingrassia, veľmi nadaná kurátorka, s ktorou spolupracujem už niekoľko mesiacov a stará sa o môj projekt. Čoskoro prídu nové výstavy a rôzne druhy spolupráce. Spolu s ňou som vytvoril aj knihu, ktorá obsahuje najvýznamnejšie fotografie z posledných desiatich rokov. Momentálne som teda veľmi šťastný.
Sandro Giordano (51)
- Vyštudoval scénografiu na Inštitúte pre kinematografiu a televíziu Roberta Rosselliniho v Ríme.
- Po štúdiu pracoval ako osvetľovač a zvukár v rímskych divadlách.
- V roku 1993 študoval herectvo na súkromnej škole v Ríme.
- O rok neskôr začal účinkovať v divadle, vo filme a v televízii.
- Od októbra 2013 sa naplno venuje fotografovaniu v rámci svojho projektu In extremis (telá bez milosti).
- Svoje diela už vystavoval v Taliansku, Nemecku, Španielsku, Belgicku, Holandsku a vo Francúzsku, ale aj v USA a Kanade.