Foto: Renate Bertlmann / Bildrecht, Vienna
Irónia a karikatúra sa stali jej konceptuálnym nástrojom v procese vyrovnávania sa s kontroverznými témami ako pornografická konzumácia ženského tela. Používa ich ako obranu pri prekonaní zraniteľnosti vyplývajúcej z rodových stereotypov. Jednej z vedúcich osobností rakúskeho performatívneho umenia a avantgardy a členke slávneho viedenského akčného hnutia (sformovalo sa v 60. rokoch a vystúpenia sa vyznačovali extrémnymi, šokujúcimi scenármi, kde umelci používali krv či zvieracie vnútornosti) je venovaná výstava Fragile Obsessions v múzeu moderného umenia Belvedere 21 vo Viedni. Ikonická budova povojnovej moderny je štedrým priestorom, kde možno spoznať tvorbu a filozofiu tejto neobyčajnej umelkyne.
Čo ukrýva polystyrénové vajíčko
Renate Bertelmann je aktívna od konca 60. rokov a využíva celé spektrum médií a materiálov, najmä latex, plast a oceľ, prostredníctvom ktorých skúma sexualitu ako silu a nástroj vzdoru voči patriarchátu.
"Na začiatku 70. rokov som sa zapojila do ženských hnutí Lib. Kreatívna spolupráca so ženami, analýzy patriarchálnych mechanizmov represií a všetky osobné skúsenosti tohto obdobia výrazne ovplyvnili moju umeleckú prax. Podpísali sa na forme aj obsahu,” približuje umelkyňa v rozhovore pre londýnsku galériu Tate. Študovala maľbu na viedenskej Akadémii výtvarných umení, ako jedna z mála žien v tomto "mužskom” odbore a už vtedy pociťovala chýbajúcu ženskú silu. Maskulinitu odzbrojila napríklad sériou Exhibicionizmus, kde zobrazuje rôzne polohy obnažených mužských zadkov a semeníkov.
Foto: Elfriede Mejchar
Bertlmannovej žiarivo farebný, výrazom jemnocitný, no pod povrchom ironický a úderne priamy komentár vykorisťovania ženskej sexuality, rodových rolí, násilia, vojny, ale aj lásky a materstva prináša zaujímavý pohľad na vývoj ženskej umeleckej emancipácie. V 70. rokoch sa stala súčasťou viedenskej feministickej scény sformovanej okolo umelkyne Valie Export. Avšak pre jej zobrazovanie mužských pohlavných orgánov ju feministky kritizovali ako málo feminínnu, mužom kritikom a umelcom zas vadilo, že sa upína na falus a neangažuje sa ako feministka v ženských témach. Bola skrátka príliš provokatívna a aj o krok vpred.
Čítajte viac Warhol odchádzal vždy bez rozlúčky. Jeho pätnásť minút slávy trvá
Keď Valie Export v roku 1975 zorganizovala vo Viedni prvú čisto ženskú výstavu Magna Feminismus: Art and Creativity, vtedajší riaditeľ galérie ju chcel zrušiť práve pre Bertlmannovej dielo Exhibicionizmus. Cítil sa "vystavený”. Pritom dielo nereflektuje mužský rod explicitne, rovnako môže ísť o ženské pohlavie alebo oboje. "Moja radikálna a nekompromisná umelecká tvorba privádzala do rozpakov a zdala sa čudná pre obe pohlavia. Možno bolo pre mňa nové zamerať sa na skúmanie a vytváranie nového obrazu muža ženou, nielen ženy ženou,” reflektuje umelkyňa. Je zaujímavé vystaviť sa spomínanej sérii dnes, v prítomnosti iných diel výstavy totiž pôsobí nenápadne, pohlavné orgány sú redukované na neškodné polystyrénové vajíčko.
Foto: Reinhold Bertlmann
Výskum v sex shope
Bertlmannovej tvorba je inšpirovaná redukovaným formálnym jazykom reklamných letákov a komerčných katalógov, ale aj predmetmi dennej spotreby ako detské cumle (ich tvar aj materiál majú v kontexte sexualizácie ženského tela ostrovtipný význam) či fetišizované komodity zo sexshopov. Zbierala tu všetko, od kondómov pripomínajúcich prsia, až po nafukovacie sex bábiky. Jej inšpiráce či tvorivé metódy sa približujú k pop artu, ktorý v 60. a 70. rokoch v Rakúsku reprezentovala napríklad umelecká skupina Wirklichkeiten, umelkyňa Kiki Kogelnik či maliar Christian Ludwig Attersee. Bertlmann sa k nim však neradí.
Niekto jej diela označí za provokatívne, no jej tvorivú energiu vystihuje skôr priamosť a živelná spontaneita. No prechádzajúc výstavou rámcovanou tromi dekádami (od 60. po 90. roky) je to predovšetkým neha, dievčenskosť a nebojácnosť vyjadriť nesúhlas s udržiavaním status quo.
Foto: Johannes Stoll / Belvedere
Milujem, teda som
Bertlmann svoje koncepty definovala v diele Amo Ergo Sum, kde sa zamýšľa okrem iného aj nad tvorivou energiou ako súhrou tela a duše. Predpokladom kreativity, ktorú umelec už podľa starovekých Grékov čerpal z éros, je práve zdravá sexualita. Bertlmann sa ju snaží ozdraviť a znovu definovať celou svojou tvorbou, niekde ako obscénny ženský vtip, inokedy priamym vystavením sa vlastnej zraniteľnosti.
Renate Bertlmann sa v roku 2019 stala prvou samostatne vystavujúcou rakúskou umelkyňou počas prestížneho Bienále v Benátkach a jej medzinárodný význam rastie práve v posledných rokoch. Dnes má osemdesiat rokov.
Čítajte viac Basquiat maľoval proti rasizmu, očaril aj Warhola. Vo Viedni má prvú retrospektívu
