Vidieť sa dá až do 11. februára, v piatok, sobotu a nedeľu od 9 do 19. hodiny. Kto môže, nemal by si ju nechať ujsť, pretože v nádherných priestoroch ukáže nielen 64 prevažne veľkoformátových autorových malieb, ale po prvýkrát predstaví aj novo objavené či doteraz nevystavené diela ako Krst Krista, Víziu sv. Anny, Vlastnú podobizeň zvanú Viedenská, no najmä návštevníkov prevedie strhujúcim životným príbehom Petra Brandla. Nenadarmo sa výstava volá Príbeh bohéma – Brandla predstaví aj ako večného dlžníka, neverného manžela, márnotratníka, veľkého gurmána a väzňa.
Rebel, čo maľoval svätcov
Výstava, ktorej kurátorkou je Andrea Steckerová, prezentuje nové poznatky o Brandlovej tvorbe. Koncept rozpráva dva prelínajúce sa príbehy: jeden o výnimočnej umeleckej tvorbe, druhý o nemenej výnimočnom živote, k čomu sa zachovalo nevídané množstvo archívnych dokladov. Tie vykresľujú Brandla ako človeka, ktorý odmietal spoločenské a profesionálne konvencie, ale aj ako umelca, pre ktorého bola sloboda osobná i v tvorbe na prvom mieste.
A tak môžeme vo Valdštejnskej jazdiarni obdivovať monumentálne, niekoľkometrové oltárne plátna, kde sa odohrávajú dramatické scény zo života svätíc a svätcov, ale aj rôzne umelcove portréty vrátane podobizne kontroverzného grófa Františka Antonína Šporka. Mimoriadne zaujímavé sú aj menej známe Brandlove žánrové maľby, ktoré zachytávajú svet podvodných mastičkárov a felčiarov, fajčiarov a prostitútok. Dominantou výstavy je Brandlovo najväčšie plátno História Josefa Egyptského. Dielo zapožičané zo zámku v Jindřichově Hradci prešlo pred výstavou náročným reštaurovaním spolu s ďalšími 20 dielami. Tvorcovia výstavy pripomínajú, že komplexné reštaurovanie diel trvalo takmer dva roky a podieľal sa na ňom tím reštaurátorov Národnej galérie Praha.
Foto: Národní galerie Praha
Kto sa chce na výstavu aspoň trošku pripraviť, môže vopred na internete zhliadnuť štyri diely krátkeho filmu o živote Petra Brandla. Zábavný film ilustroval Tomáš Zach a nahovoril ho herec Kryštof Hádek. V prvej časti sa dozvieme, že 24. októbra 1668 v malostranskom kostole sv. Václava pokrstili šieste dieťa Alžbety a Michala Brandlových – Petra. Pivo vtedy tieklo prúdom, lebo Petrov otec bol nielen krajčír, ale aj výčapník. Rodina čoskoro kúpila dom neďaleko kostola U pražského jezuliatka, Peter neskôr neďaleko odtiaľ študuje v jezuitskom gymnáziu, ale veľmi ho to nebaví.
Zato jeho zošity sú plné kresieb. Dvorný maliar Kristián Schröder prijíma do učenia veľmi talentovaného chlapca – nedoštudovaného gymnazistu Petra Brandla. Stane sa z neho slávny maliar? Na výstave sa dočítame, že po štyroch rokoch štúdia upadol žiak do nemilosti. Učiteľ mu dal namaľovať malý oltárny obraz, ktorý Brandl dokončil už za deň. Keď Schröder vstúpil do dielne a videl, ako sa žiak pozerá z okna, nahneval sa a hotovú maľbu si vôbec nevšimol. Po hádke s ním sa Brandl urazil a odišiel z Prahy.
Foto: Národní galerie Praha
Petr potom vystupoval ako samostatný maliar, ale nechcel plniť dobové povinnosti – napríklad vstúpiť do maliarskeho bratstva. Bol slobodomyseľný a mnohí ho považovali za narušiteľa pravidiel. V roku 1690 napríklad napadol mešťana Jiřího Tillingera a vzpieral sa strážam pri zatýkaní. Z väzenia ho prepustili s varovaním, aby sa nabudúce správal lepšie. Za necelých 10 rokov však ľudia obdivujú jeho skvelé obrazy – Videnie sv. Terézie z Ávily či Vlastnú podobizeň zvanú Lobkovická.
Dlží za víno aj biliard
V roku 1693 sa Petr Brandl žení s Helenou Klosovou, dcérou svojho maliarskeho kolegu. V maľbe sa mu tiež darí a vzniká prvý zachovaný obraz Kajúca sa Mária Magdaléna, hladká jemná maľba. Ale život nebol taký hladký, rozpráva Kryštof Hádek. Brandlovým sa o rok narodil prvý syn Maximilián a radosť neskôr násobia ešte ďalší dvaja súrodenci. Petr ale nie je rodinný typ a manželstvo začína rýchlo škrípať. Na časté problémy s platením výživného na deti si jeho žena neustále sťažovala. Významné zákazky sa len hrnú a Brandl jazdí za objednávateľmi na šľachtické sídla i do kláštorov (Praha, Manětín, Žlutice, Doksany). Úspech mu stúpa do hlavy a chce žiť ako urodzený muž – dožičí si drahé jedlo, módu a radovánky, koč aj služobníctvo.
Foto: Národní galerie Praha
V roku 1698 malostranský obchodník Cerminatti Brandla žaluje za nezaplatenie dlhu 122 zlatých. Viac než stopoložkový zoznam Brandla vykresľuje ako gurmána a náruživého fajčiara. Maliar si tu kúpil víno z Kanárskych ostrovov, florentský a boloňský tabak, 16 goudských fajok, mortadelu, parmezán, citróny, pistáciové oriešky, hrozienka, španielske sušienky. Cerminatti ho označil za vagabunda. Petr maľuje ďalšie veľkolepé obrazy, zvlášť pre oltáre kostolov. Zaujíma ho aj sochárstvo a jeho priateľom je slávny sochár Mathias Braun. Pre svoje maliarske diela si často vytvára malé hlinené modely. Je možné, aby sa maliar zúčastnil na súťaži na sochársku výzdobu Karlovho mostu?
Slušný zárobok za maľby nestačí pokryť jeho nespútaný životný štýl. Začína teda podnikať v dolovaní zlata v Jílovém u Prahy. Prvé úspechy zlatej horúčky vystrieda ešte väčší pád do dlhov. Dlžil aj za hranie biliardu! Helena Brandlová podala v roku 1708 na manžela sťažnosť u arcibiskupa, že ju od uzavretia sobáša zanedbáva, zle s ňou zaobchádza, s inými ženami sa stýka, neplatí na deti a ona je pritom biedna a utláčaná. Na toto tvrdenie sa Brandl ohradil – vraj správanie jeho ženy voči nemu je ešte horšie a ona je príčinou ich sváru. Cirkev oboch manželov napomenula a odporučila im, aby žili v mieri a udobrili sa.
Nasledujú ďalšie veľkolepé oltárne obrazy – Krst Kristov pre Manětín (1715–19), ale aj najväčší súbor obrazov pre benediktínov v Břevnove. Na plátnach zvádza boj svetlo s tmou a jemná maľba s hutnou – ako v jeho živote. Petr maľuje aj obľúbené žánrové obrazy a podobizne, scény z obyčajného života a postavy v krásnom dobovom oblečení oceňuje veľa zberateľov. Prichádza výnimočná zakázka od grófa Černína na veľký obraz – Historie Josefa Egyptského. Petr v nej uplatní nielen svoj maliarsky talent, ale aj zmysel pre barokovú výpravnosť.
Od roku 1721 sa spory medzi manželmi vyostrili. Helena sa sťažovala u samotného cisára Karola VI., Petr mu napísal list, kde tvrdil, že jeho žene je zloba vrodená, pripravila ho o mnoho tisíc zlatých, po rodičoch ani grajciar nezdedila a tajne bez jeho vedomia dom kúpila.
Foto: Národní galerie Praha
V závere života Petr Brandl maľuje svoje vrcholné diela, medzi nimi dielo Simeon s Ježiškom (1725–27). Jeho maliarsky rukopis je uvoľnený, farby hnetie prstami a prerýva násadkou štetca. Neskôr tvorí jeden zo svojich najkrajších oltárnych obrazov – Klaňanie Troch kráľov. Počas práce na obrazoch pre kláštor v Sedleci vraj namaľoval na kus plátna svoje nohy, aby pôsobili dojmom, že stojí na lešení, aj keď bol práve v krčme. Slobodný život však vystrieda ťažké obdobie vo väzení pre dlžníkov, kam Petra doviedol jeho životný štýl. Našťastie aj tu môže maľovať a splácať tak to, čo minul. Často nemá peniaze ani na farby.
Foto: Národní galerie Praha
Pokojnejšie obdobie zažíva Petr v rokoch 1731–32 v Kukse, kde pracuje pre grófa Šporka – umeniamilovného šľachtica. Cestuje aj do sliezskeho kláštora Křesobor maľovať ďalšie rozmerné oltárne plátna. Petr maľuje diela pre kutnohorské kostoly a netuší, že koniec je blízko. Ako divoko žil, tak aj zomrel – 24. septembra 1735. Na dvorčeku krčmy, kde popíjal pri práci. Celé mesto sa prišlo rozlúčiť a vzdať úctu maliarovi, ktorý viedol bohémsky život, ale jeho obrazy boli oceňované ako „maľované s podivuhodným umením“.
